Ľudové sakrálne rezbárstvo u nás zaznamenalo najväčší rozkvet v 18. a 19. storočí. Drevené plastiky zohrávali v živote ľudu dôležitú úlohu, založenú na viere v ich magicko-symbolickú funkciu. Z tradičného ľudového rezbárstva vo svojej tvorbe vychádzal aj Štefan Siváň starší (1906 – 1995), no autentickosťou umeleckého prejavu sa vyčlenil z jeho anonymity. Siváňove umelecké začiatky sa viažu k vyrezávaniu figúrok do prenosných betlehemov, s ktorými chodil v mladosti vo vianočnom a novoročnom období koledovať po Slovensku, Morave a Sliezsku. Inak celý život prežil v hornooravskej obci Babín, kde postupne vytvoril rozsiahle, námetovo i výrazovo rozmanité, rezbárske dielo. Siváň bol roľníkom a kolárom, s drevom pracoval už od detstva. Popri motívoch spojených s oravskou folklórnou tradíciou zobrazoval náboženské, najmä kristologické a mariánske scény. Madona – obľúbené zobrazenie Panny Márie s Ježiškom v náručí, ktoré sa v období baroka v rámci rekatolizačného šírenia mariánskeho kultu prirodzene premietlo aj do ľudového umenia, sa objavuje v tvorbe Štefana Siváňa vo viacerých variantoch. Dve z nich sa stali predlohou k obrazovým motívom obálky prvého dňa (FDC). Ikonografické typy Madony v ľudovom rezbárstve napodobovali zázračné sošky Panny Márie z rôznych rakúsko-uhorských pútnických miest. Siváň pristupoval k námetom voľne,s elementárnym tvaroslovím a naivným chápaním anatómie. V plastikách Madony sa prelína sakrálny výjav s rodinným – vyjadruje láskyplný vzťah matky a dieťaťa. Pocit rodinného šťastia Siváň vniesol aj do výjavu sv. rodiny na známke. Insitné formy súsošia Panny Márie, sv. Jozefaa Ježiška s vladárskym jablkom v ruke neznižujú jeho duchovný odkaz, naopak, svojou výrazovosťou podčiarkujú úprimnú vieru tvorcu. Všetky tri diela sa nachádzajú v zbierkach Oravskej galérie v Dolnom Kubíne.

Mgr. Dagmar Adamusová