Ľudová fajansa sa na Slovensku udomácnila v priebehu 18. storočia vďaka sekte novokrstencov – habánov. Tajomstvo výroby žiarivej maľovanej keramiky spoznali habáni počas sťahovania sa po krajinách Európy. Habánske keramické dielne, známe svojou striktnou farebnosťou a ornamentikou,  sa  rozpadom tradičného spôsobu života svojich majiteľov začlenili medzi domácich výrobcov keramiky. Popri hrnčiarskej výrobe sa na Slovensku vyvinul nový druh keramiky, fajansa, ľudovo prezývaná džbankárstvo. Takýmto spôsobom vzniklo na západnom Slovensku  viacero  známych keramických stredísk, ako napríklad Boleráz, Dobrá Voda, Košolná, Sobotište alebo Stupava. 
     Slovenská ľudová fajansa bola  ovplyvnená domácim prostredím, ktoré určovalo jej tvary i ornamentiku. Na keramických nádobách sa objavili pestré rastlinné, zoomorfné a figurálne motívy v rôznych variáciách.  Medzi známe strediská keramickej výroby patrila aj Modra. V roku 1883 bolo v Modre  založené Keramicko-priemyselné učilište, neskôr  najväčšia výrobňa keramiky na Slovensku. Dielňa vychovala veľa vynikajúcich keramikov, medzi ktorých patril aj maliar keramiky Heřman Landsfeld. Keramik sa stal uznávaným zberateľom, popularizátorom a znalcom slovenskej ľudovej fajansy. Landsfeld zdokumentoval habánske a džbankárske strediská prostredníctvom archeologického a archívneho výskumu. Na základe bádateľskej práce spoznal rôzne technologické postupy pri výrobe keramiky, ozdobné techniky  ako aj  charakteristické dekóry starých keramických dielní. Začiatkom 20. storočia zostavil pre modranskú výrobňu vzorkovnicu, ktorá absorbovala ornamentiku všetkých západoslovenských stredísk. Vzorkovnica sa stala „šlabikárom“ pre výrobcov modranskej keramiky. Tradičné vzory Landsfeld prekreslil aj priamo na keramické výrobky. Medzi vzory patril aj malý džbán, tzv. čepák s motívom vtáčikov, ktorý je uložený v SNM – Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre. Viaceré dekóry Heřmana Landsfelda sa kontinuálne používajú na modranskej keramike dodnes.

PhDr. Agáta Petrakovičová Šikulová