Adam František Kollár (15. 4. 1718 Terchová – 15. 7. 1783 Viedeň) bol významný slovenský právny historik, cisársko-kráľovský radca a riaditeľ Kráľovskej dvornej knižnice vo Viedni.
Narodil sa v zemianskej rodine v Terchovej. Školu začal navštevovať v Banskej Bystrici, dokončil ju v Banskej Štiavnici. V Trnave študoval rétoriku a poéziu a tu roku 1737 vstúpil do jezuitského rádu. Vo Viedni študoval filozofiu, načas pôsobil ako profesor v Liptovskom Mikuláši. Vrátil sa do Viedne, kde sa venoval orientálnym jazykom a štúdiu teológie. Roku 1748 vystúpil z jezuitského rádu, aby sa mohol venovať vedeckej práci. Ešte toho istého roku nastúpil službu v Dvornej knižnici, kde pôsobil v rôznych funkciách, od roku 1773 ako jej riaditeľ. Spracoval významný sedemzväzkový katalóg knižnice.
Mimoriadne vynikal v histórii a v znalostiach hebrejského a tureckého jazyka. Publikoval učebnicu latinčiny a turečtiny, prekladal z orientálnych jazykov. Vydal rozsiahle dejiny Viedne. Bol zástancom osvieteného absolutizmu a oproti stavovskému nacionalizmu hlásal ideu ríšskeho štátneho patriotizmu. Svoje názory uverejnil v prácach Historiae diplomaticae (Viedeň 1762) a v De originibus et usu perpetuo potestatis Legislatoriae (Viedeň 1764), v ktorých vystupoval proti stavovským privilegiám, výsadám kléru, nespravodlivostiam nevoľníctva a hlásal nadradenosť štátnej moci aj nad cirkvou. Zvlášť kniha De originibus vyvolala veľkú nevoľu, na sneme žiadali zákaz jej šírenia a Vatikán ju zaradil do zoznamu zakázaných kníh. Kollár sa snažil o utvorenie vlastivednej spoločnosti. Roku 1771 založil časopis Allergnädigst privilegierte Anzeigen. Hral významnú úlohu pri vypracovaní školskej reformy Márie Terézie. Medzi svojimi súčasníkmi vynikal vedomosťami aj prácou, nazývali ho nehrdzavejúcim zlatom a slovenským Sokratom.
Autorom známky je Jozef Česla. Portrét A. F. Kollára vznikol podľa olejomaľby Jozefa Hauzingera z roku 1779. Na FDC je obraz knižnice inšpirovaný iniciálou z Kollárovej knihy Analecta (Viedeň, 1762), stĺpec 3, v jeho pravom hornom rohu sa nachádza Kollárov erb po doplnení Máriou Teréziou r. 1777. Motív iniciály na obálke je prevzatý z ex librisu A. F. Kollára.                                                                                                                                                                                                                                                                                            PhDr. Klára Mészárosová