Ester Šimerová-Martinčeková, rod. Fridriková (23. 1. 1909, Bratislava – 7. 8. 2005, Liptovský Mikuláš) bola maliarka a významná osobnosť slovenskej výtvarnej moderny. Svoje umelecké štúdium začala v súkromnej škole Gustava Mallého v Bratislave, v rokoch 1927 – 1932 študovala na rôznych umeleckých školách v Paríži, najviac na ňu zapôsobila škola a tvorba A. Exterovej. Od roku 1939 žila s manželom v Plzni. Jej výstava v Spolku západočeských výtvarníkov v Plzni v roku 1941 bola zatvorená a vyhlásená za „entartete Kunst“ (zvrhlé umenie). V roku 1943 popravili jej manžela za pomoc páchateľom atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
Šimerová-Martinčeková získala umelecké vzdelanie kubistického a konštruktivistického smeru s povestnou vizuálnou kultúrou francúzskych modernistov na vysokej úrovni. Práve v týchto formálne vycibrených prejavoch treba hľadať zdroj jej experimentov s formou a náklonnosti ku kultivovanému výtvarnému dekorativizmu. Po návrate na Slovensko nastal v jej tvorbe tematický posun od civilizačno-intelektuálnych fenoménov k záujmu o prírodu, prírodné tvary, typickú slovenskú hornatú krajinu s jej atribútmi. Najviac si vážila konštruktivistické princípy ako intelektuálne najvyššie hodnoty maľby, a v rámci toho sa pohybovala v rozpätí medzi kubisticky ladenou zostavou kompozície a štylizovanou, až k abstrakcii dotiahnutou polohou podfarbenou jemným poetizmom alebo kultivovanou dekoratívnosťou. Jej tvorba vykazuje vyrovnanosť v kvalite, intelektuálny záujem o vyjadrovacie možnosti vizuality, a vďaka jej neúnavnosti v experimentovaní prináša nové výtvarné myšlienky. Jej diela prevyšujú obyčajné zobrazenie všedných predmetov aj svojím výtvarným poetizmom a stávajú sa súčasťou tvorby s osobitou a autentickou umeleckou výpoveďou výnimočnej maliarky. Na poštovej známke je zobrazené dielo Šachová kompozícia (1931) zo zbierok Slovenskej národnej galérie a na prítlači FDC je prezentované dielo Ľudová madona (1948) zo zbierok Galérie mesta Bratislavy.
                                                                                                                                                                         
Mgr. Zsófia Kiss-Szemán