Podomový kníhkupec (predtým mendík a obecný hlásnik), zberateľ starých tlačí a folklóru, autor príležitostnej a náboženskej literatúry, Matej Hrebenda, predstavuje v slovenskej kultúre unikátneho osvetového pracovníka a národného buditeľa.
Napriek prostému pôvodu, absencii vyššieho vzdelania, chudobe a zrakovému hendikepu venoval celý život šíreniu národného povedomia prostredníctvom uvedomelého budovania čitateľskej základne v najširších vrstvách obyvateľstva. Kým jarmoční kníhkupci predávali hlavne komerčný typ literatúry (kalendáre a iné populárne tlače), Hrebenda ponúkal rodinám, ktoré poznali často iba šlabikáre a modlitebné knižky, hodnotnú domácu spisbu najmä z distribučnej siete Mikuláša Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého a Karla Amerlinga. Popri predaji kníh efektívne edukoval svojich zákazníkov aj v čitateľských kompetenciách: nabádal ich k čítaniu, opakovane ich navštevoval a vyzýval ich, aby mu rozprávali o tom, čo si v zakúpených knihách prečítali.
     Kým obraz slepého kolportéra Mateja Hrebendu je v kultúrnej pamäti stále živý, jeho autorské literárne dielo ostalo neznáme. Nečítali ho ani jeho súčasníci, s výnimkou adresátov príležitostných veršov. V rukopise ostal vyše tisícstranový tzv. Magazín – zbierka veršov Mateja Hrebendu Hačavského, päťstostranová Knižočka veršovaných vinšov rozličných kresťanských mien alebo zbierka duchovných piesní Poklad srdca z evanjelia Pána Ježiša a z učenia apoštolského vybraný(1825). V Národných spievankách (1834, 1835) a v zborníku Slovenské národné piesne II (1874) boli uverejnené viaceré ľudové piesne, ktoré Hrebenda zozbieral. Napokon je dostupný aj jeho Vlastný životopis (1860, knižne 1976), v ktorom opísal životné osudy a zážitky z ciest po Slovensku a do Viedne.

                                                                                                                                                                         Mgr. Jana Pácalová, PhD.