František Dibarbora patril medzi najpopulárnejších slovenských hercov. Od detstva sa venoval športu, začínal ako futbalový dorastenec v ŠK Bratislava a ako hokejový brankár hral v roku 1940 v slovenskej reprezentácii. V roku 1938 ukončil štúdium herectva na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Patril medzi popredných predstaviteľov slovenského kabaretu, režíroval estrády, a neskôr s nimi prešiel celé Slovensko. Bol muzikálny aj pohybovo nadaný a tieto vlastnosti úspešne uplatnil v operetnom súbore Slovenského národného divadla. Pôsobil na Novej scéne, do roku 1982 bol členom činohry Slovenského národného divadla, kde sa objavil v inscenáciách Jožko Púčik a jeho kariéra (1955), Ivanov (1961), Antigona a tí druhí (1962), Višňový sad (1967), Žobrácke dobrodružstvo (1970), Šašovská komédia (1976), Pokus o lietanie (1980) a i. Venoval sa aj divadelnej a televíznej réžii. V roku 1938 debutoval v českom filme režiséra Jana Bora Neporažená armáda. Prvú väčšiu hereckú úlohu – postavu nemeckého veliteľa Hermanna Thieleho – stvárnil v roku 1948 vo filme režiséra Paľa Bielika Vlčie diery. Za svoj herecký výkon získal Národnú filmovú cenu 1949. Nasledovali menšie úlohy vo filmoch Katka (r. J. Kadár, 1949), Priehrada (r. P. Bielik, 1950), Štvorylka (r. J. Medveď, K. Krška, 1955). Postavu futbalového fanúšika Jána Sekáča si zahral v divácky úspešnej filmovej komédii režiséra Jána Lacka Skalní v ofsajde (1960) a ďalšie výrazné úlohy stvárnil aj vo filmoch V piatok trinásteho... (r. P. Bielik, 1953), Pán si neželal nič (r. P. Solan, 1970) a v komédii režiséra Jozefa Režuchu Pozor, ide Jozefína... (1976). V televízii vystupoval v zábavných programoch, účinkoval vo filmoch, seriáloch a v televíznych inscenáciách: Geľo Sebechlebský (1963), Oko za oko (1965), Jedenáste prikázanie (1977), Útek zo zlatej krajiny (1977), Najatý klaun (1980), Desiaty chlap (1981) a iné. Dlhé roky bol konferencierom silvestrovských zábavných programov v Slovenskom rozhlase, stvárnil však aj výrazné charakterové postavy v pôvodných rozhlasových hrách aj v dramatizáciách literárnych predlôh. Bol pedagógom VŠMU v Bratislave. Zomrel na následky zranení po autonehode na bratislavskom Prístavnom moste.

Mgr. Renáta Šmatláková, Slovenský filmový ústav