Koník − stolček nazývaný aj koník − bežka patril  v minulosti medzi obľúbené prostriedkové drevené ľudové hračky. Bol vylepšeným druhom hojdacieho koníka, ktorý  dieťaťu sediacemu na takomto koníkovi odrážaním a posúvaním pomocou nôh umožnil voľný pohyb, presun v danom priestore. Konštrukčný základ hračky tvorí doskovitý stolček. Jeho nohy sú spevnené latkovým spojom. V spodnej časti nôh  vo výrezoch na stranách sú vsunuté kolieska s oskami. V strede sedacej časti je otvor na uchopenie a pre potreby prenášania koníka. Po oboch stranách doskovitej vsadenej konskej hlavy s hrivou vyčnieva rukoväť. Telo štylizovaného koníka dotvára doskovitý chvost vejárovitého tvaru umiestnený v zadnej časti  stolčeka pod sedacou doskou.  Jedinečnosť  koníka – stolčeka ako každej  kyjatickej hračky spočíva v ornamentálnej výzdobe.  Na viacfarebnom podklade sú vyryté a vykružované tradičné dekoratívne prvky vo forme čiar, závitov a oblúkovitých línií.
Výroba kyjatických drevených hračiek vychádza z domáckej výroby ľudového nábytku (skríň, súsekov) známej a rozšírenej už na začiatku 19. storočia. Výrobcovia pri zhotovovaní hračiek uplatňovali  tradičné postupy  v konštrukčno-technologickej   aj dekoratívnej realizácii. Na výrobu tektonických hračiek používali výlučne bukové drevo, ktoré so svojou štruktúrou najviac vyhovovalo pri zdobení hotových výrobkov. Farebnosť sa pôvodne dosahovala prírodnými, neskôr priemyselnými moridlami.
K oživeniu ľudovej remeselnej výroby v Kyjaticiach došlo založením strediska výroby drevených hračiek  v 20. rokoch minulého storočia. Hromadná výroba prosperovala do roku 1946, postupne upadala a na prelome 60. a 70. rokov zanikla. V období rokov 1980 – 1985 sa výrobe experimentálne venoval Ján Ulický.  Posledným výrobcom kyjatických hračiek v podmienkach Ústredia ľudovej umeleckej výroby bol majster Rudolf Stehlík.
                                                                                                                                                                         Mgr. Erika Antolová