Giovanni Bosco sa narodil 16. augusta 1815 v maličkej časti piemontskej dediny Castelnuovo d’Asti (dnes Castelnuovo Don Bosco), ktorú miestni obyvatelia nazývajú Becchi. Vyrastal v chudobnej roľníckej rodine. Svojho otca Františka prakticky nepoznal. Osirel ako dvojročný. Mama, Margita Occhienová, ho s dvoma staršími bratmi vychovávala sama. Dala im múdry a šľachetný príklad života, ktorý hlboko poznačil hlavne Jankovu dušu.
Významnou udalosťou jeho života bol sen z deviatich rokov. Cez posolstvo vznešenej pani v ňom začal postupne spoznávať vlastné poslanie. V roku 1835 vstúpil do seminára v Chieri a 5. júna 1841 bol v Turíne vysvätený za kňaza. Všetok svoj čas venoval chudobným a opusteným chlapcom. V apríli roku 1846 našiel pre nich na Valdoccu trvalé miesto v podobe prvého oratória. Neskôr založil sedem remeselníckych dielní, vydával noviny a písal knihy. Z chlapcov si získal spolupracovníkov, čím začal rozvíjať výchovnú metódu známu ako preventívny systém (jeho prvým ovocím je svätý Dominik Sávio). Kvôli pokračovaniu diela pre mladých založil v roku 1868 mužskú rehoľnú spoločnosť „saleziánov“ a v roku 1872 sa podieľal na založení ženskej vetvy saleziánskej kongregácie. O štyri roky neskôr dostalo pápežské schválenie aj Združenie saleziánskych spolupracovníkov.
Don Boscovu spiritualitu charakterizuje vzťah k Panne Márii Pomocnici. Z úcty k nej postavil baziliku v Turíne (1968) a „saleziánky“ nazval Dcérami Márie Pomocnice.
Don Bosco zomrel 31. januára 1888 vo veku 72 rokov. Pius XI. ho 2. júna 1929 vyhlásil za blahoslaveného a 1. apríla 1934 za svätého. Ján Pavol II. mu 24. januára 1989 udelil titul Otec a učiteľ mládeže. Saleziáni dnes pôsobia v 132 krajinách sveta. Do saleziánskej rodiny patrí 30 náboženských združení, čo predstavuje asi 402 500 mužov a žien zasvätených službe mladým.
                                                                                                                                                                           Ing. ThLic. Tibor Haluška, PhD.