Štefan Osuský (1889 − 1973), rodák z Brezovej pod Bradlom, spoluzakladateľ  Československej republiky, bol najvýznamnejším slovenským diplomatom. Jeho slovenský patriotizmus ho dostal do konfliktu s vrcholiacou maďarizáciou a znamenal vylúčenie zo všetkých škôl v Uhorsku. V USA, kam sa odsťahoval k príbuzným, získal doktorát práv. Angažoval sa v Slovenskej lige, najvýznamnejšom krajanskom spolku. Vo funkcii jej podpredsedu sa počas I. svetovej vojny podieľal na koordinácii vznikajúceho československého zahraničného odboja. Ako blízky spolupracovník T. G. Masaryka, M. R. Štefánika a E. Beneša v Československej národnej rade sa výrazne zaslúžil o vznik Československej republiky. Ako generálny tajomník československej delegácie na parížskej mierovej konferencii podpísal v roku 1920 Trianonskú mierovú zmluvu s Maďarskom. Po krátkom diplomatickom pôsobení v Londýne sa na takmer dve dekády stal veľvyslancom vo Francúzsku. Zároveň bol zástupcom ČSR v Spoločnosti národov, predchodkyni Organizácie spojených národov, kde zastával významné funkcie. V roku 1939 odmietol vydať vyslanectvo nemeckým diplomatom a začal organizovať zahraničný odboj. Po kapitulácii Francúzska sa stal ministrom exilovej vlády v Londýne, no pre nezhody s prezidentom Benešom bol funkcie zbavený. Názorovo sa rozchádzali i v otázke adekvátneho postavenia emancipujúceho sa Slovenska v povojnovej republike. Po skončení vojny sa vrátil do USA, kde prednášal na univerzite, publikoval a po nástupe komunistickej totality sa angažoval v exilovej Rade slobodného Československa. Zásadne odmietal fašizmus a komunizmus a aktívne bojoval za obnovenie demokracie v krajinách podrobených komunistickou totalitou. V roku 1992 mu bol in memoriam udelený Rad T. G. Masaryka I. triedy a v roku 2001 Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. Jeho život a dielo spracoval historik Slavomír Michálek v knihe „Diplomat Štefan Osuský“.

MUDr. Peter Osuský