Rímskokatolícky kňaz, pápežský protonotár, rodák z prostej pltnícko-roľníckej rodiny z ružomberskej mestskej časti Černovej, sa svojím životom zapísal medzi najvýraznejšie osobnosti moderných slovenských dejín konca 19. – 1. polovice 20. storočia. Prvou životnou zastávkou, kde sa v plnej miere prejavila energia jeho osobnosti, sociálne a národné cítenie a organizátorský talent, boli od roku 1892 Liptovské Sliače.    
Prelomovým momentom z osobného hľadiska i ďalšieho politického vývoja na Slovensku sa stalo zvolenie Andreja Hlinku za ružomberského farára v roku 1905 a jeho aktívna podpora kandidatúry  reprezentanta slovenského tábora Dr. Vavra Šrobára do uhorského parlamentu  v máji 1906. Zároveň sa toto hektické obdobie Hlinkovej činnosti prelínalo s jeho pôsobením v rodnej Černovej, kde všetku osobnú energiu a zápal vložil do stavby nového kostola a organizoval aktivity podporujúce tento zámer. Politická a spoločenská angažovanosť Andreja Hlinku na strane slovenských národných záujmov vyvolala negatívnu odozvu zo strany uhorských úradov i cirkvi. Nasledovalo suspendovanie z úradu ružomberského farára 4. mája 1906  a v ružomberskom politickom  procese so slovenskými národovcami v novembri – decembri 1906 Andreja Hlinku odsúdili na trest dvojročného väzenia, ktorý si odpykal v Segedíne. Napäté obdobie súdnych perzekúcií sa prelínalo s úspešným prednáškovým turné Andreja Hlinku, venovaným slovenskej otázke,  v českých a moravských mestách a s tragickými udalosťami v rodnej Černovej v októbri 1907. Po návrate do úradu vo februári 1910 sa začala nová etapa jeho kňazského i politického života, počas ktorej sa definitívne dovŕšilo formovanie jeho politických a spoločenských postojov. Popri národných otázkach u Andreja Hlinku vystúpil do popredia politický, sociálny a náboženský konzervativizmus.    
Ako duchovná a cirkevná autorita, predseda SĽS (ktorá od roku 1925 niesla jeho meno) i poslanec parlamentu v praktickej a ideovej rovine  rozvinul koncepciu slovenského nacionalizmu a autonomizmu a bol tvorcom a hýbateľom procesu politickej emancipácie slovenských katolíkov v opozícii voči koncepcii unitárneho československého štátu a alternatívnym českým i slovenským politickým subjektom. Pokiaľ ide o ovplyvnenie myslenia celých generácií, vrátane tých, ktoré presahovali horizont jeho života, bol Andrej Hlinka v pravom slova zmysle slovenským Charlesom Maurrasom so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, sprevádzajúcimi obraz jeho osobnosti až do dnešných dní.

                                                                                                                                                                           PhDr. Karol Dzuriak