Človek od nepamäti žil v súlade s prírodou ktorá mu poskytovala obživu vrátane obilovín. K ich úprave sa naučil využívať prírodné sily vody a vetra. Využívanie energie vetra na území Slovenska bolo v jeho rovinatých oblastiach, ktoré navyše neboli dostatočne zavodnené, akými sú Záhorie a Východoslovenská nížina. Mlynov využívajúcich energiu vody bolo v 19. storočí na Slovensku vyše 5 tisíc, veterných mlynov bolo niečo vyše 20. Jedným z týchto mlynov ktorý sa čiastočne zachoval až do súčasnosti, je veterný mlyn holandského typu v Holíči. Stojí na návrší v juhozápadnej časti mesta, na okraji lesa nad tereziánskou sýpkou. Mlyn bol postavený v 80. rokoch 19. storočia a v prevádzke bol do roku 1926. Staviteľom technológie mlyna bol stolársky majster  František Sláma z Jevíčka.

Kamenná valcová stavba, mierne sa zužujúca smerom hore, mala pôvodne otočnú kupolu, čo je pre mlyny holandského typu charakteristické. Z nej vyúsťoval hlavný hriadeľ mlyna s veterným kolesom – vrtuľou. Natáčaním kupole spolu s veterným kolesom do smeru vetra sa získaval väčší výkon zariadenia mlyna. Natáčanie bolo čiastočne samočinné, ale pri väčších zmenách smeru a rýchlosti vetra bolo potrebné kupolu nasmerovať pomocou páky (navinutého lana alebo reťaze) na hriadeli pastorka a zaistiť. Energia vetra sa prenášala  dubovým palcovým kolesom, ktoré bolo vytvorené zo segmentov v troch vrstvách, na malé hnané koleso-pastorok znásobujúce otáčky potrebné pre mletie múky. Otáčky vodorovného hriadeľa sa presmerovali na zvislý hriadeľ poháňajúci mlecie kamene. Technologické zariadenie mlyna pozostávalo z kamenného zloženia, t.j. vrchný rotujúci kameň (bežec) a spodný stojací kameň (ležiak) s otvorom pre výpad meliva do pytľov. V ňom sa  vodorovným kmitavým pohybom odvodeným od „hasačerta“ oddeľovala múka od otrúb.

Mlyn v Holíči po skončení svojej činnosti postupne chátral, kým ho neprevzalo do správy miestne poľovnícke združenie. Otočná kupola bola nahradená plechovou strechou, štylizovaná vrtuľa je osadená do obvodového muriva stavby, teda nie je možné jej natáčanie na smer vetra.

 Alexander Urminský