K prvým objaviteľom Vysokých Tatier patrili pastieri, pytliaci či hľadači pokladov. Od 18. storočia, ale najmä v 19. storočí, začínajú Vysoké Tatry objavovať aj milovníci prírody, turistiky a horolezectva. Oblasť Studených dolín na južnej strane Vysokých Tatier bola prvá, kde sa odvážil človek vybudovať prvé stále obydlia. Pri slavkovských kyslých vodách dal v roku 1793 Štefan Csáky postaviť prvú poľovnícku chatu, pri ktorej zakrátko pribudli ďalšie objekty. Tento rok sa všeobecne prijal ako rok založenia prvej tatranskej osady, dnes Starého Smokovca. Smokovec bol nástupným miestom nielen do Veľkej a Malej Studenej doliny, ktoré patria aj dnes k najnavštevovanejším lokalitám celých Vysokých Tatier, ale aj na Lomnický štít a Prostredný hrebeň, ktorý oddeľuje Veľkú a Malú Studenú dolinu.
V roku 1833 sa nájomcom Smokovca stáva rodák zo Spišskej Soboty Johann Georg Rainer (1800 – 1872), ktorý sa významne pričinil nielen o rozvoj samotnej osady Smokovec, ale aj cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách. V roku 1863 dal Rainer do užívania útulňu na Starolesnianskej poľane. Dodnes zachovaný objekt je najstaršou vysokohorskou chatou vo Vysokých Tatrách. Narastajúci záujem o túto časť Vysokých Tatier si neskôr vynútili výstavbu Téryho chaty v Malej Studenej doline a Zbojníckej chaty vo Veľkej Studenej doline.
Tento trend zachytili aj v podtatranských mestečkách. Už v roku 1868 postavil vtedajší starosta Popradu a podnikateľ Dávid Husz (1813 – 1889) prvé objekty kúpeľnej osady, neskôr známej ako Huszpark, na okraji Popradu. V roku 1873 sa Dávid Husz stal spoluzakladateľom Uhorského karpatského spolku. Ustanovujúca schôdza spolku sa uskutočnila v Smokovci. Spolok bol prvou turistickou organizáciou na území Tatier a významnou mierou ovplyvnil dianie i v širšom regióne a zaslúžil sa o turistické sprístupňovanie Vysokých Tatier.    

                                                                                                                                                       
Rastislav Ovšonka