Téma Nesenia Kríža sa už v stredovekom umení stala obľúbeným námetom práve kvôli svojim epickým možnostiam. Dovoľovala totiž zahrnúť do obrazu množstvo motívov, ktoré súviseli s cestou Ježiša na Golgotu. V 16. storočí si túto príležitosť nenechávali ujsť ani umelci renesancie, medzi nimi tiež jeden z najvplyvnejších maliarov severského manierizmu – Hans von Aachen (1552 – 1615).
Divák akoby mal pred očami zmenšenú javiskovú scénu, zato s mimoriadne početným komparzom – postavy v popredí svojimi gestami i celými figúrami upriamujú jeho pohľad do stredu obrazu. Tomu dominuje Ježiš klesajúci pod ťarchou kríža, po oboch stranách obklopený vojakmi poháňajúcimi sprievod vpred. Na rozdiel od takmer všetkých ostatných postáv, Kristus nie je prekrytý žiadnou inou figúrou. Naopak, priestor pred ním je voľný, zámerne zosvetlený. Kým iní aktéri sa vyznačujú dynamickým pohybom a vzrušenými gestami, Ježiš kľačiaci pod krížom smeruje svoj pohľad na diváka obrazu, a tým ho vlastne angažuje vnímať túto pohnutú scénu. Podobné stratégie sú typické pre diela určené na súkromné účely; napokon, aj relatívne malý formát tohto, na drevenej tabuli maľovaného obrazu, svedčí v prospech takejto funkcie.
Dielo zo zbierky Slovenskej národnej galérie patrí do „mníchovského“ obdobia tvorby umelca. Už tu sa zdržiaval predovšetkým v prostredí mníchovskej Rezidencie, pracoval pre kniežatá tamojšieho dvora, ale aj pre augsburských Fuggerovcov. Vzniklo tam množstvo portrétov, ale zaiste aj predmetov súkromnej zbožnosti podobných nášmu obrazu. V tom čase mal za sebou už niekoľko „študijných“ ciest, vrátane Nizozemska a Talianska. O niekoľko rokov neskôr sa Hans von Aachen stal slávnym dvorným maliarom cisára Rudolfa II. a presťahoval sa do Prahy (1596).

Mgr. Dušan Buran, PhD.

Známky sú obohatené vôňou fialky.