Drevená soška Piety, votívny dar grófky Czoborovej z roku 1564, sa stala predmetom ľudovej úcty. V r. 1732 bola šaštínska Pieta uznaná za milostivú a schválené bolo jej verejné uctievanie. Mníšska rehoľa pavlínov, ktorej bola zverená starostlivosť o skromnú kaplnku so soškou, tu potom z milodarov a za podpory vznešených donátorov vybudovala veľkolepý chrám v neskorobarokovom slohu s priľahlým kláštorom. Súsošie šaštínskej Piety v roku 1762 slávnostne preniesli na mramorový hlavný oltár, ktorý dala na vlastné náklady postaviť panovníčka Mária Terézia. Podľa projektu F. A. Hillebrandta vznikla v rokoch 1769 – 1770 ďalšia, dodnes existujúca úprava obvodových stien presbytéria s oratóriami a zmenená koncepcia hlavného oltára so sochou Piety na vysokom tabernákule s dvojicou adorujúcich anjelov a krížom s prevesenou šatkou v pozadí, po stranách rozšíreného sochami sv. Jána Evanjelistu a sv. Márie Magdalény.
Iluzívnu freskovú výmaľbu dotvárajúcu veľkolepý chrámový interiér navrhol a v rokoch 1754 – 1757 s pomocníkmi zrealizoval Jean Joseph Chamant, cisársky dvorný maliar a divadelný dekoratér lotrinského pôvodu. Do suverénne rozvrhnutej iluzívnej architektonickej dekorácie klenieb sú vkomponované figurálne výjavy, maliarskymi prostriedkami vytvárajúce ilúziu vertikálneho prelomenia skutočného priestoru klenbových polí do nebeských výšin. Vznášajúce sa anjelské figúry na oblakoch v nich nesú nástroje Kristovho umučenia a sprevádzajú majestátnu personifikáciu Cirkvi víťaznej so symbolom Eucharistie. Na klenbe presbytéria je znázornená Oslava Boha Otca na nebesiach a na klenbe nad organovým chórom Nebeský koncert; iluzívna fresková výzdoba je aj na klenbách šiestich bočných kaplniek.
Pútnická tradícia pretrvala aj po zrušení rehole pavlínov v roku 1786. Význam Šaštína ako pútnického strediska sa ešte umocnil, keď bola Sedembolestná Panna Mária uznaná patrónkou Slovenska na základe dekrétu Svätej stolice z 22. apríla 1927. Popri duchovnom, náboženskom a kultúrnom význame Šaštína ako pútnického miesta, je tunajší komplex kláštora s monumentálnym chrámom aj pamiatkovým komplexom, ktorý právom patrí k najhodnotnejším dielam neskorobarokovej architektúry a umenia stredoeurópskeho významu.

Mgr. Jozef Medvecký, CSc.