Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý ako jediný pohyblivý sviatok pripadá na marec alebo apríl. Jeho oslavy v cirkvi sa spomínajú už v 2. storočí. Podobne ako krv obetného baránka zachránila starých Izraelitov v Egypte pred desiatimi Božími ranami, smrť Ježiša Krista zachránila všetkých kresťanov od večného zatratenia. Preto sa baránok stal nielen symbolom Ježiša Krista, ale aj Veľkej noci. Veľkonočné oslavy na Slovensku sa podľa regiónov líšia. Časovo sa zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, a preto ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov. Keďže vajíčko  obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia.
Starí Slovania kládli maľované vajíčka z hliny svojim mŕtvym do hrobu. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrtelnosti. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka. Dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. Podobne archaický pôvod má postava veľkonočného zajačika, ktorá dnes prináša deťom čokoládové vajíčka. Vo svetových kultúrach je zajac veľmi často atribútom nesmrteľnosti alebo zmŕtvychvstania, podobne ako motív kuriatka, ktorý sa rodí práve z vajíčka.
Tohtoročná emisia poštovej známky venovaná Veľkej noci zobrazuje vyššie uvedenú symboliku vo forme tradičných cukroviniek typických pre rôzne regióny Slovenska. Na známke je zobrazený baránok boží – Agnus dei s polevou zo šľahaných bielkov. Na FDC sú  veľkonočné kuriatka so zajačikmi z bielkového snehu s čokoládovo-maslovým krémom zdobené marcipánom, ktoré patria tiež do širšieho rámca ľudového umenia.

Mgr. Tatiana Podolinská, PhD.

Známky sú obohatené vôňou vanilky.