História Katedrálneho chrámu sv. Martina biskupa v Spišskej Kapitule siaha hlboko do 13. storočia. Jeho dnešná podoba je výsledkom niekoľkých prestavieb. Pôvodnú románsku fázu reprezentuje priestor v západnej časti – stĺpy s bobuľovými hlavicami pod emporou, dva zachované portály a socha leva z pôvodného západného portálu. Zásadná prestavba v poslednej tretine 15. storočia premenila kostol na halové trojlodie s vysokými priestormi s hviezdicovými a sieťovými klenbami. Prestavbu zavŕšilo pristavanie Zápoľských pohrebnej kaplnky.
Nástenný obraz Korunovania Karola Róberta je pozostatkom výzdoby z obdobia pred gotickou prestavbou. Námetom maľby nad severným portálom je slávnostný výjav, ktorému dominuje Bohorodička s Ježišom na kolenách. Jej trón, Ježišovo biele rúcho a ornamentika celého obrazu odkazujú k byzantskému umeniu, ktoré bolo na Spiš sprostredkované talianskym maliarstvom prelomu 13. a 14. storočia. Mária spolu s Ježišom sa obracajú žehnajúcimi gestami ku kráľovi s korunou na hlave, za ním – oddelený štítom s krajinskými červeno-bielymi brvnami a rodovými anjouovskými ľaliami – kľačí spišský kastelán, František Tomáš Semsay.
Po Máriinej ľavici vidno cirkevných hodnostárov – ostrihomského arcibiskupa Tomáša s ďalšou korunou v rukách, a za ním spišského prepošta Henrika. Scéna prezentuje hierarchizovanú predstavu o vláde odvodenej od Krista a garantovanej lokálnymi autoritami. Vzhľadom na starostlivo zachytené detaily odevov a insígnií sa dá predpokladať, že maliar vyšiel z dvorského prostredia.
Posledné komplexné reštaurovanie (Ladislav Székely 2005) dokázalo sekundárnosť historických nápisov, a teda i datovania v jednom z nich (1317). Vzhľadom na ikonografiu maľba teda mohla byť vytvorená aj krátko po poslednej korunovácii Karola Róberta z Anjou na uhorského kráľa ostrihomským arcibiskupom roku 1310.

Mgr. Dušan Buran