Sv. Kliment patril k najbližším spolupracovníkom solúnskych bratov Konštantína a Metoda (Naum, Angelár, Sáva, Laurentius, Gorazd). Vzhľadom na svoj pôvod a pôsobiská býva prezývaný ako Kliment Bulharský, Ochridský, Macedónsky, či jednoducho Slovanský. Spolu so solúnskymi bratmi sa pravdepodobne zúčastnil už diplomatickej byzantskej misie, vyslanej k Chazarom. V meste Chersones Konštantín objavil pozostatky jedného z prvých pápežov sv. Klimenta. Na jeho počesť preto mohol dostať svoje meno a používal ho po celý svoj život. S Konštantínom a Metodom podnikol aj cestu do Benátok a do Ríma, kde bol vysvätený za kňaza. Na Veľkej Morave sa venoval učiteľskej a pastoračnej činnosti, o ktorej však vieme len málo.
Po smrti arcibiskupa Metoda a po prenasledovaní jeho žiakov, patril k tej skupine, ktorá sa vybrala pozdĺž Dunaja smerom na Belehrad a prijal ju bulharský panovník Boris-Michal (r. 886). Po krátkom pobyte v Pliske panovník vyslal Konštantína a jeho duchovných bratov do dnešného Macedónska. Tu v mestečku Ochrid založil kláštor a vystaval dva či tri kostoly. Usilovne sa venoval misijnej práci medzi vtedajšími Slovanmi a najmä výučbe a výchove domáceho kléru. Za sedem rokov práce vraj dokázal vyškoliť a vychovať 3 500 žiakov. Nový bulharský panovník Simeon ustanovil Klimenta za velického biskupa. Stal sa tak prvým slovanským biskupom v Bulharsku. Neskôr na tento úrad rezignoval a venoval sa literárnej činnosti. Mnohí ho považujú za autora životopisov Konštantína a Metoda, alebo aspoň jedného z nich. Napísal ich už počas pobytu na Veľkej Morave. Vo vede nie je ujasnený názor, či Klimenta možno považovať za autora nového – zjednodušeného slovanského písma – cyriliky. V ochridskom literárnom centre sa dlho pridržiaval hlaholiky – písma svojho učiteľa Konštantína. Zomrel 17. alebo 27. júla 916.
Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc.