Kanopy predstavujú špeciálny typ nádob, ktorý v starovekom Egypte slúžil na uloženie vnútorných orgánov počas mumifikácie. Ich novodobý názov zaviedli prví egyptológovia, ktorí vychádzali z antickej tradície. Kanopy sa v starovekom Egypte používali od 4. dynastie (asi 2543 – 2436 pred Kristom). Materiálom na ich výrobu mohli byť alabaster, vápenec, keramika, fajansa, neskôr aj bronz. V procese mumifikovania ľudského tela sa do štyroch kanop ukladali vnútorné orgány, konkrétne pľúca, črevá, pečeň a žalúdok. Vrchnáky kanop mali spočiatku plochý alebo vypuklý tvar. Neskôr sa vrchnáky tvarovali do podoby ľudskej hlavy a od Novej ríše (asi 1539 – 1077 pred Kristom) sa k nim pridáva podoba hláv štyroch synov boha Hora, ktorými boli Amset, Hapi, Duamutef a Kebehsenuf. Amset sa zobrazoval s ľudskou hlavou, Hapi s hlavou paviána, Duamutef s hlavou šakala a Kebehsenuf s hlavou sokola. Tvarovanie uzáverov kanop v tejto forme vyjadrovalo v kontexte staroegyptského náboženstva vieru Egypťanov v magickú ochranu vnútorností zomrelého. Pľúca boli pod ochranou boha Hapiho, črevá ochraňoval boh Kebehsenuf, pečeň boh Amset a žalúdok boh Duamutef. Používanie kanop v pohrebnom kontexte súviselo s aplikovaním mumifikačných postupov, ktoré si mohli dovoliť len ľudia z vyšších spoločenských vrstiev.
Medzi najkrajšie a najzachovalejšie doklady kompletnej kolekcie štyroch kanop s ochrannými skrinkami patrí nález z hrobky faraóna Tutanchamona z druhej polovice 14. storočia pred Kristom, ktorý je dnes vystavený v Egyptskom múzeu v Káhire.
V zbierkach Archeologického múzea Slovenského národného múzea v Bratislave sa nachádza kolekcia štyroch alabastrových kanop, ktoré tvoria kompletnú štvoricu. Kanopy boli v 19. storočí súčasťou zbierky dr. Daniela Schimka, ktorý ju neskôr daroval Evanjelickému lýceu v Bratislave. Z hieroglyfického textu na vonkajšej strane kanop vyplýva, že ich pôvodným majiteľom bol muž, ktorý sa volal Kenamon a bol kráľovským pisárom. Kanopy sú datované zhruba do obdobia Novej ríše (v publikáciách sa uvádza 18. alebo 19. dynastia).

Mgr. Dušan Magdolen, PhD.