Kostol stojí na okraji obce na miernom návrší. Z pôvodnej románskej stavby sa po prestavbe v 2. polovici 15. storočia zachovala len jej západná časť – fasáda s portálom a empora, nad ktorou sa týči vstavaná veža. I tento zlomok niekdajšej architektúry však dokazuje, že kostol patril medzi honosnejšie vidiecke stavby. Reprezentuje tehlovú románsku architektúry na južnom okraji východného Slovenska. Okrem tehly bol pri jeho výstavbe použitý aj kameň, z ktorého je zhotovená časť dekoratívnych architektonických článkov. Najreprezentatívnejším je západný ústupkový portál. Jeho ostenie tvoria na oboch stranách dvojice ústupkov, do ktorých sú vložené monolitické stĺpiky. Tie stoja na pätkách s nárožnými lupeňmi a nesú zdobené hlavice. Na ľavej strane bobuľové, na pravej listovité. Jedna z polkruhových archivolt v hornej časti portálu má na svojich koncoch nábežné štítky, charakteristické pre neskorú fázu románskej architektúry. Pomerne bohatým plastickým členením sa vyznačuje celý exteriér veže. Lizény na jej nárožiach prechádzajú do horizontálnych oblúčkových vlysov, kombinovaných so zuborezom a jej murivo prelamujú v horných poschodiach polkruhovo ukončené okná. V združených oknách na dvoch najvyšších podlažiach sa zachovali stredové stĺpiky. Zaujímavú štruktúru má empora v interiéri, nesená tromi arkádami, z ktorých južná má podobu trojlistu. Arkády podopierajú dva mohutné stĺpy s hladkými kalichovými hlavicami. Stredová arkáda na hornom podlaží empory tvorí architektonický akcent tejto časti kostola a zároveň slúži tiež ako nosný múr veže. Zachované architektonické detaily svätušského chrámu majú svoje analógie na kostole v neďalekej Karcsi. Na obidvoch stavbách pracovala tá istá skupina kamenárov v prvom desaťročí 13. storočia. Tieto architektonické súvislosti dokazujú, že kostol vznikol bezpečne skôr, ako sa objavuje najstaršia písomná zmienka o obci z roku 1245. Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD.