Kostol sv. Štefana kráľa reprezentuje typ neskororománskeho jednoloďového kostola s východným pravouhlým presbytériom a polkruhovou apsidou. Postavili ho pravdepodobne v 50. rokoch 13. storočia. Podľa jednej z hypotéz však môže byť jeho súčasná podoba tiež výsledkom dvoch románskych stavebných etáp. V prvej mal vzniknúť malý jednoloďový kostolík s apsidou, teda dnešná východná časť kostola, a po polovici 13. storočia malo dôjsť k jeho rozšíreniu smerom na západ o novú, rozmernejšiu loď. Kostol sv. Štefana je zaujímavý nielen svojou architektúrou, ale aj nástennými maľbami. Práve vo východnej časti kostola – v presbytériu a apside – bolo zistených niekoľko vrstiev maliarskej výzdoby stien. Dve najstaršie súvisia ešte s románskym výtvarným prejavom. Prvá, z čias výstavby (alebo prestavby) kostola po polovici 13. storočia, je pozoruhodná tým, že vytvárala ilúziu architektonických článkov: namaľovaný klenbový svorník a klenbové rebrá na konche apsidy nahrádzali skutočnú rebrovú klenbu. Takáto maliarska „ilúzia“ kamenných architektonických článkov bola v tej dobe zaiste častým javom. Predstavovala totiž jednoduchší aj lacnejší spôsob, ako kostol vyzdobiť moderným architektonickým tvaroslovím. Doklady o tom sa však zachovali len zriedkavo, pričom Kostol sv. Štefana je výnimočne názorným príkladom. Koncom 13. storočia doplnili maliarsku výzdobu v presbytériu kostola. Nové maľby zobrazovali tradičnú tému, ktorá mala aj na území Slovenska časté uplatnenie: ústrednú postavu Krista v mandorle, zobrazenú na valenej klenbe, sprevádzajú postavy apoštolov na bočných stenách. Maľby sú príkladom neskororománskeho lámaného štýlu, rozšíreného v stredoeurópskom maliarstve v 13. storočí, pre ktorý sú charakteristické napr. výrazné obrysové línie, či ostré záhyby drapédií. Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD.