Medené, pozlátené plakety s priemerom od 13 do 15 cm objavené na hradisku Bojná I. - Valy patria medzi najvýznamnejšie objavy veľkomoravského umenia 9. storočia. Všetkých 6 plakiet je zdobených figurálnou výzdobou a na dvoch z nich sa nachádzajú unikátne nápisy v gréckej či latinskej majuskule. Na známke je zobrazená plaketa č. 1 s okrídleným Kristom „Anjelom veľkej rady“, ktorý je zriedkavým ikonografickým typom. Jeho najstaršie známe zobrazenie pochádza z iluminovaného rukopisu Homílie Gregora Naziánzskeho (Bibliothèque nationale Paris, Gr. 510), ktorú nechal vyhotoviť konštantinopolský patriarcha Fótios pre byzantského cisára Basilea I. v rokoch 880 - 886. Na kupónoch sú prezentované ostatné plakety z pokladu: plaketa č. 2 zobrazuje archanjela s labarom v ruke, ktorý je analogický figúre oranta na veľkomoravskom nákončí z hrobu č. 240 objavenom pri trojloďovej bazilike č. 3 v Mikulčiciach; na plaketách č. 3 a 4 sú zobrazení anjeli; na plakete č. 5 je stvárnený „horiaci anjel“ Serafín a na plakete č. 6 tetramorfný anjel Cherubín. Anjeli na plaketách predstavujú rôzne anjelske rády, ktoré usporiadal byzantský teológ Pseudo - Dionýzios Areopagita na prelome 5. - 6. storočia v diele o Nebeskej hierarchii (De caelesti Hierarchia, kap. 4). Tento spis poznal sv. Konštantín-Cyril spamäti, a keďže Gregor Naziánzsky bol jeho literárnym vzorom, je zrejmé, že plakety súvisia s teologickou kultúrou pestovanou na byzantskom cisárskom dvore, ktorú tento učenec priniesol na Veľkú Moravu. Súbor plakiet s ikonografiou anjelov tvoril zrejme súčasť relikviára, ktorý bol v Byzancii zdobený práve symbolikou anjelov, ako napr. Staurothéka z Limburgu na relikviu sv. Kríža z 10. storočia. Na rytine FDC je použitý reverz byzantského solidu s portrétom cisára Michaela III. držiaceho v ruke labarum. Minca sa našla v hrobe č. 480 pri trojloďovej bazilike v Mikulčiciach a na jej averze, použitom na FDC pečiatke, je zobrazený Kristus s krížovým nimbom. Mgr. Martin Vančo, PhD.