Sviatok Veľkej noci je zložený z kultúrnych javov rôznej povahy. V kresťanstve je Veľká noc najdôležitejší sviatok cirkevného roka. Jeho názov pochádza z „veľkej noci“ zo soboty na nedeľu, keď došlo k zmŕtvychvstaniu Ježiša Krista. V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali obyčaje súvisiace s príchodom jari, ktoré mali zabezpečiť zdravie a ochranu ľudí a domácich zvierat, ako aj hospodársku prosperitu. Prastarými symbolmi jari boli voda, zeleň, vajíčka. Veľká noc sa slávi v nedeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti, t. j. v období medzi 22. marcom a 25. aprílom. Baránok je v kresťanstve známy ako symbol Krista. Pod vplyvom kresťanstva sa rozšírilo pečenie veľkonočného baránka z cesta. Zelené konáriky vystupovali vo veľkonočných sviatkoch vo dvoch podobách. Pučiace vŕbové prútiky – bahniatka, posvätené na Kvetnú nedeľu v kostole, v domácnosti chránili dom pred bleskami. Prútiky zapletené do šibáka, korbáča, dotykom symbolicky odovzdávali silu, zdravie a sviežosť. Vajíčko bolo od pradávna symbolom plodnosti, úrody, života, narodenia, návratu jari a slnka. Patrí k najstarším veľkonočným jedlám a vyzdobené sa spája so šibačkou a oblievačkou ako dar chlapcovi od dievčaťa, ktoré vyšibal. Časom magický význam zvykov ustúpil spoločensko-zábavnej funkcii. Známka zobrazuje atribúty Veľkej noci symbolizujúce tento sviatok až do súčasnosti. Zora Valentová