© Slovenská pošta, a.s., 2005 V závislosti od prírodného prostredia Slovenska tvorili v minulosti prevažnú časť stravy jeho obyvateľov rastlinné a mliečne produkty. Mäso v nej pôvodne nehralo významnejšiu úlohu. Pre slovenskú stravu bola typická predovšetkým kyslastá príchuť jedál. Sladké jedlá sa konzumovali menej a väčšinou len príležitostne. Z hľadiska spôsobu prípravy jedál, väčší podiel tvorili varené než pečené jedlá. Za posledných dvesto rokov vývoj slovenskej stravy ovplyvnilo rozšírenie novších poľnohospodárskych plodín – zemiakov, kukurice a cukrovej repy, zdokonalenie mletia obilia a obchod. Z rastlinných produktov základnými jedlami obyvateľov Slovenska boli chlieb, varené cestoviny, kašovité, zeleninové a zemiakové jedlá, polievky, omáčky, rozličné druhy koláčov. Veľká úcta sa vždy prejavovala chlebu. Najznámejším zvykom spojeným s chlebom je ponúkanie vzácnych hostí chlebom a soľou. Najznámejšou a najtypickejšou varenou cestovinou slovenského etnika sú halušky. Najzaužívanejšou zeleninou je oddávna kapusta, najmä v kyslej kvasenej forme. Pre mliečne produkty slovenskej stravy sú špecifické ovčiarske pastierske výrobky – ovčie syry bryndza, oštiepky a parenice a mliečny nápoj žinčica. Medzi nápojmi k najstarším druhom patrí medovina. Alkoholické nápoje v slovenskej strave charakterizujú najmä pálenky pálené zo sliviek a borievok. Známka svojím stvárnením charakterizuje základnú potravinu slovenskej stravy – chlieb a v spojitosti so soľou súčasne symbol pohostinnosti. Zora Valentová