Dobročský prales sa rozprestiera vo Veporských vrchoch na Dlhom grúni, južne od Čierneho Balogu v nadmorskej výške 700 – 1005 m, medzi záverom dolín Brôtovo a Čierneho Hrona. Vyše štyristoročným vývojovým cyklom sa tu na granitoidoch a metamorfovaných horninách (rulách) zachoval pralesovitý porast jedľobučiny a ďalších piatich lesných typov pôvodných karpatských zmiešaných lesov. Medzi jedľu, buk a smrek sú vtrúsené ďalšie listnáče, ako napr. javor, brest, osika a jaseň. Vyskytuje sa tu množstvo bylinných a živočíšnych druhov bežných v karpatských lesoch, ako aj mäkkýš Argna bielzi, ktorý je karpatským endemitom, a zaujímavá maličká sova – kuvičok vrabčí. Dobročský prales je jedným z nastarších a najvzácnejších území pralesovitého charakteru na Slovensku a vďaka dobročskému rodákovi Jozefovi Dekretovi-Matejovie, ktorý bol na prelome 18. a 19. storočia vrchným banskobystrickým lesmajstrom, aj jedným z najstaršie chránených území na Slovensku. Na jeho ochranu, po zásahoch z obdobia rozvoja baníctva v 16. – 17. stor., bola na tomto území roku 1913 zriadená rezervácia, dnes nazývaná Národná prírodná rezervácia Dobročský prales, ktorá má v súčasnosti výmeru 101, 82 ha. Najstaršie stromy v pralese majú viac ako 450 rokov. V Dobročskom pralese do r. 1964 rástla najmohutnejšia jedľa na Slovensku, ktorá mala obvod 610 cm, priemer 193 cm, bola 56 m vysoká a zaberala objem 47,25 m3. Cieľom ochrany územia je samovoľný vývoj lesa v rozličných štádiách a jeho vedecké sledovanie. Na známke aj na obálke prvého dňa vydania je štylizovaná kresba zátišia Dobročského pralesa.