Limes romanus bol počas rímskej doby systémom vojenských pevností pozdĺž rieky Dunaj, ktorý chránil rímske provincie pred útokmi Germánov. Tieto boli najprv drevenými tábormi rímskych vojenských jednotiek, zrekonštruovanými za vlády Flaviovcov na kamenné tábory légií – castrum legionis a ich pomocných zborov – castellum. Najvýznamnejšou rímskou pevnosťou v provincii Panónia bolo Carnuntum, nachádzajúce sa neďaleko dnešnej obce Petronell v Rakúsku. Rímsky tábor tu vybudoval už Tibérius počas vojny s Markomanmi v roku 6 po Kr. Neskôr bol prebudovaný na kamenné opevnenie typu castrum a stal sa sídlom XIV légie Gemina. Začiatkom 2. storočia cisár Traján povýšil tábor na mesto – municipium, ktoré bolo vojensko-obchodným centrom na Jantárovej ceste a hlavným mestom provincie Panónia. Najznámejšou rímskou pamiatkou Carnunta je Heidentor, tzv. „pohanská brána“, ktorá bola postavená za mestom vo 4. storočí rímskym cisárom Constantiom II. (337 – 361). Pôvodne sa skladala zo 4 pilierov (tetrapylons) zaklenutých krížovou klenbou, pod ktorou stál mohutný stĺp s cisárovou sochou. Najbližším rímsky táborom smerom na východ od Carnunta bola Gerulata objavená v bratislavskej časti Rusovce. Opevnený castel tu bol postavený už v 2. polovici 1. storočia za Flaviovcov a stal sa sídlom jednotky germánskych jazdcov Ala I milliaria Cannanefatium. Vo 4. storočí bol castel prestavaný na menšiu kamennú pevnosť s mohutným štvorcovým opevnením. V základoch opevnenia boli sekundárne použité viaceré náhrobné pomníky zo staršieho rímskeho pohrebiska, akým je napríklad náhrobok s motívom Attisa, syna riečneho boha Sangaria. Podľa rímskej mytológie ho po jeho tragickej smrti oživila bohyňa Kybela v podobe borovice pínie. Attis preto symbolizoval nesmrteľnosť a večný život. Názov pevnosti Gerulata je známy zo stredovekej kópie rímskej mapy zo 4. storočia, tzv. Tabula Peutingeriana. Tá zobrazuje cestné komunikácie na území Rímskej ríše od Španielska po Indiu. V 18. storočí ju kúpil rakúsky princ Eugen Savojský, ktorý ju daroval do cisárskej dvornej knižnice vo Viedni (dnes Österreichische Nationalbibliothek). Mapa je zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Mgr. Martin Vančo, PhD.