Blahoslavená sestra Zdenka Schelingová, rodným menom Cecília, sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave. Očarená láskou a obetavosťou milosrdných sestier svätého Kríža ako pätnásťročná odchádza do ich kláštora v Podunajských Biskupiciach, rozhodnutá zasvätiť svoj život láske k Bohu a blížnemu. Po absolvovaní zdravotnej školy a povinnej rehoľnej formácie zložila 30. januára 1937 svoje prvé sľuby a prijala rehoľné meno Zdenka. Ako zdravotná sestra pracovala najprv v Humennom, neskôr od roku 1942 v Štátnej nemocnici v Bratislave na röntgenologickom oddelení. Ani po politickej zmene v roku 1948, kedy začalo prenasledovanie Katolíckej cirkvi, nedokázala zradiť svoje presvedčenie. S výnimočnou odvahou umožnila vo februári roku 1952 útek väzneného kňaza, ktorý sa v Štátnej nemocnici liečil na následky mučenia. Povedala: „Pane Ježišu, za jeho život obetujem môj jediný. Pomôž mu ostať nažive!“ Štátna bezpečnosť ju zatkla 29. februára 1952, a po bezcitnom mučení vo vyšetrovacej väzbe v Bratislave bola nakoniec odsúdená dňa 17. júna 1952 na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv. Postupne bola väznená v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, Brne a Prahe. Kruté zaobchádzanie vo väzbe znášala s hrdinskou trpezlivosťou tak, ako jej to kázala jej viera. Keď už bolo isté, že pre vážne zdravotné problémy jej nezostáva viac ako jeden rok života, 16. apríla 1955 bola na amnestiu prepustená na slobodu. O tri mesiace neskôr, 31. júla 1955 zomiera v trnavskej nemocnici. V súčasnosti sa jej telesné pozostatky nachádzajú v Kostole svätého Kríža v Podunajských Biskupiciach. Mimoriadnosť života sestry Zdenky Schelingovej zdôraznil pápež Ján Pavol II., ktorý ju v Bratislave vyhlásil ako vôbec prvú Slovenku v dejinách za blahoslavenú 14. septembra 2003 počas svojej Tretej návštevy Slovenska. Životný príbeh sestry Zdenky Schelingovej v historickom kontexte obnovy Slovenska a Európy žiari ako príklad vernosti a odpustenia, cesty ku jednote a mieru.