Bohatstvo lesov v okolí Čierneho Hrona a s tým súvisiaca ťažba a spracovanie dreva vyvolali koncom 19. storočia aj problémy s jeho prepravou z miesta ťažby na miesto spracovania. Začiatkom minulého storočia však kapacita a aj kvalita dopravy dreva tradičným spôsobom – splavovaním, prestávala stačiť potrebám rastúceho priemyslu krajiny. Bolo nutné zabezpečiť kvalitnú a plynulú dopravu dreva počas celého roka. S výstavbou Čiernohronskej lesnej železnice s rozchodom 760 mm sa začalo v roku 1908 a v tom istom roku bol hotový aj prvý – 11 km dlhý úsek trate. Ďalšie vetvy lesnej železnice sa stavali postupne aj za pomoci vojnových zajatcov z prvej svetovej vojny a viedli do väčšiny dolín povodia Čierneho Hrona. Ich celková dĺžka dosiahla 132 km a vyšplhali sa až k tajomnému Dobročskému pralesu pod mohutným Klenovským Veprom. V stanici Hronec vzniklo prekladisko z Čiernohronskej lesnej železnice na štátnu železnicu. V Čiernom Balogu a na Štiavničke pracovali parné píly zásobované lesnou železnicou. V dobe najväčšieho odvozu dreva, t.j. období kalamít 1927 - 1929 sa ročne prepravilo asi 260 000 m3 dreva v rokoch 1953 - 1955 dokonca až 300 000 m3 dreva. Denne tu premávalo až sedem parných rušňov rôznych konštrukcií, ku ktorým neskôr pribudli aj 3 diesel - hydraulické rušne RÁBA z Maďarska. Železnica zabezpečovala okrem nákladnej aj prepravu cestujúcich a vozňový park pozostával z oplenových, plošinových, služobných, osobných a špeciálnych vozňov. Prevádzku zabezpečovalo asi 115 zamestnancov a denne sa ňou prepravilo okolo 200 - 250 osôb. Nástupom automobilovej dopravy do lesov sa v druhej polovici minulého storočia postupne začali rušiť aj lesné železnice. V roku 1982 bola definitívne zastavená prevádzka na zostávajúcich 36 km trate, v tej dobe už poslednej lesnej železnice na Slovensku. Ešte v roku 1982 bola lesná železnica zapísaná do Ústredného štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok. Jozef Strišš