Osobnosti Veľkej Moravy - emisia v hárčekovej úprave. Na štyroch známkach, ktoré sú situované v dolnej častí hárčeka sú zobrazené portréty významných vládcov Vel'kej Moravy (začiatok 9. stor. - 906) - Pribinu, Rastislava, Koceľa, Svätopluka. Títo vládcovia Veľkej Moravy, pochádzajúci z Mojmírovskej kniežacej dynastie (833-906), sa pričinili o vznik, územný rozmach a kultúrny rozkvet prvého štátu západných Slovanov a sú zobrazení spolu s mapou Veľkej Moravy z čias jej najväčšieho rozkvetu. Mapa podľa spracovania akademika Jána Dekana je doplnená o reprodukciu archeologického nálezu - terčík so sokoliarom. Svätopluk ( okolo 840 - 894) - veľkomoravské knieža 871 - 94, najmocnejší veľkomoravský panovník, kráľ. Synovec veľkomoravského kráľa Rastislava. R. 869 mal kniežací údel v Nitriansku. Bol spolutvorcom politiky zblíženia s Byzantskom, plodom ktorej bola byzantská misia Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. R. 870 vydal strýka Rastislava Frankom a zásluhou odboja Moravanov sa dostal na trón. Zasadil sa o vyslobodenie arcibiskupa Metoda, ktorého Frankovia internovali. R. 874 uzavrel s Ľudovítom Nemcom mier. Upevnil vnútorné i zahraničné postavenie štátu, podnikol viaceré výboje. Stal sa nezávislým panovníkom Veľkej Moravy. K pôvodnému slovensko-moravskému kniežatstvu pripojil Česko, Lužicu, Sliezsko, krakovské kniežatstvo, kraje na východ od Tisy až ku Karpatom, celé dnešné Maďarsko a časť východného Rakúska. Za jeho vlády dosiahol veľkomoravský štát najväčšiu územnú rozlohu a vrchol moci. Mal bohaté diplomatické styky a korešpondenciu s pápežmi. Svedectvo o Svätoplukovi ako i legendu o Svätoplukových prútoch zaznamenal byzantský cisár Konštantín Porfyrogenet. Svätoplukovi synovia sú dodnes metaforou pre nemúdru nesvornosť, pre ktorú bola Veľká Morava spustošená. Motívy na FDC: Svätopluk, odkaz na korešpondenciu s pápežmi, že Svätopluk je duchovný syn sv. Petra - Unicus Filius, meč, strmeň ostrohy z veľmožského dvorca v Ducovom. Motív na pečiatke: zlatá náušnica so sklenými príveskami, 8. stor., Holiare.