Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 3. 11. 1998 bežnú výplatnú poštovú známku "Prešov " s nominálnou hodnotou 4 Sk. Na známke sú dominanty historického jadra mesta a mestský erb. Autorom výtvarných návrhov emisie a rytcom známky je Františk Horniak. Viacfarebnú známku o rozmeroch obrazovej časti 19 x 23 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 100 známkach . Súčasne bola vydaná obálka prvého dňa vydania vrátane príležitostnej pečiatky s domicilom Prešov. Autorom návrhu FDC s motívom historickej architektúry je František Horniak. FDC vytlačila tlačiareň Kníhtlač Gerthoffer, Zohor technikou ofset. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 3. 11. 1998 až do odvolania. Na území mesta osídlenie v paleolite, neolite, eneolite, dobe bronzovej, halštatskej a laténskej, sídlisko a depot mincí (r. 145 pred n.l. - r.169 n.l.) z doby rímskej. Sídlisko z doby sťahovania národov (prešovský typ 3.-5. storočie). Slovanské sídliská kontinuitne osídlené od 8. do 12. stor. Doložené roku 1247, mestské výsady dostalo roku 1299, od roku 1405 slobodné kráľovské mesto. Rad privilégií a výhodná poloha mesta vytvárali podmienky pre rozvoj remesiel a obchodu s Poľskom a Sedmohradskom. Za účasť na Thökölyho povstaní v r. 1687 popravili cisárske vojská 24 osôb (prešovské jatky). Po celé obdobie feudalizmu a kapitalizmu politické, hospodárske a kultúrne centrum Šariša, do r. 1923 sídlo Šarišskej župy. R. 1919 bola tu vyhlásená Slovenská republika rád. Od roku 1950 je Prešov mestskou pamiatkovou rezerváciou. Od roku 1996 je Prešov krajské mesto, sídlo Prešovského kraja