Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 20. 8. 1998 tri príležitostné poštové známky série "150 rokov železníc na Slovensku" z emisného radu Technické pamiatky: parný rušeň - 4 Sk elektrický rušeň - 10 Sk motorový voz - 15 Sk Autorom výtvarných návrhov emisie je Dušan Grečner, rytcom je Martin Srb. Viacfarebné známky o rozmeroch obrazovej časti 23 x 30 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 známkach. Súčasne boli vydané 3 obálky prvého dňa vydania vrátane príležitostnej pečiatky s domicilom Bratislava. Na FDC známky elektrického rušňa je zobrazené výhybkové výmenníkové teleso s výhybkou (farba tmavozelená). Obálky vytlačila uvedená tlačiareň oceľotlačou z plochých platní. 20. augusta 1848 priviezol parný rušeň "BIHAR" prvý vlak z Gänserndorfu do Bratislavy, čo je začiatok železničnej prevádzky na Slovensku. Prvá elektrifikovaná lesná úzkokoľajka v strednej Európe bola z Ľubochne na Močidlá. Prepravovala drevo, lesných robotníkov, žiakov do školy a výnimočne aj turistov v rokoch 1904 až 1967. Mala rozchod 760 mm, stúpanie až 118 promile, celkovú dĺžku 28 km a trolejovú sieť na jednosmerný prúd s napätím 550 V z vodnej elektrárne na rieke Ľubochnianke. Jazdili tu aj parné a motorové rušne. Prvá elektrická železničná trať na Slovensku s rozchodom 1000 mm a vlastnou parnou elektrárňou bola daná do prevádzky vo Vysokých Tatrách medzi Popradom a Starým Smokovcom 22.12.1908. Na tratiach normálneho rozchodu 1435 mm bol skúšobný chod prvým elektrickým rušňom E 499.001 uskutočnený na úseku Žilina-Varín 29. 8.1953 . Zobrazený elektrický rušeň je jedným z dvoch, vyrobený firmou Ganz v Budapešti v roku 1905 pre Ľubochniansku úzkokoľajku. Hmotnosť rušňa bola 10 t, dĺžka 4238 mm, rýchlosť 30 km/h a výkon 2 x 18 kW. Známky platia v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 20. 8. 1998 až do odvolania.