Tento produkt je nepredajný

Ochrana prírody - Hríb bronzový (Boletus aereus) Číslo emisie
FDC 128
Dátum vydania
17.09.1997
Nomin. hodnota
9.00 Sk

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 17. 9. 1997 tri príležitostné poštové známky v nominálnej hodnote po 9 Sk vytlačené na spoločnom hárčeku s námetom huby v sérii Ochrana prírody. Na známkach sú vyobrazené: hríb bronzový, smrčok jedlý a náramkovka cisárska, na medzipolí a okrajoch tlačového listu: mnohokrčka dierkovaná, kyjak useknutý, rôsolovec červený, kozák osikový a kučierka veľká. Autorom výtvarných návrhov emisie je Dušan Kállay, rytcom je Václav Fajt. Viacfarebné známky o rozmeroch obrazovej časti 23 x.30 mm (na výšku) na hárčeku rozmerov 155 x 103 mm vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou oceľotlače z plochých platní v kombinácii s ofsetom . Hríb bronzový (Boletus aereus)- je význačným prvkom mykoflóry Slovenskej republiky. Je to teplomilná huba, rastúca najmä pod dubmi. Hojnejšie sa vyskytuje v južnej časti Strážovských a Štiavnických vrchov, v Ipeľskej a Bodvianskej pahorkatine, na Krupinskej planine, v Lučenskej, Rimavskej, Rožňavskej a Košickej kotline, v Cerovej a Revúckej vrchovine, v Slovenskom krase a Zemplínskych vrchoch. Väčšina nálezísk sa nachádza v nadmorskej výške 200 až 400 m. Huba obľubuje svetlé, teplé polohy. Rastie od konca mája do začiatku októbra. Kulminačné rastové vlny spravidla pripadajú na rozhranie júna-júla a augusta-septembra. Je to vynikajúca a vyhľadávaná jedlá huba. Jej aróma najlepšie vynikne po usušení plodníc. Smrčok jedlý (Morchella esculenta) patrí medzi jarné huby s najväčším konzumným významom. Vyskytuje sa roztrúsene na celom území Slovenska od nížin po podhorský vegetačný stupeň, zriedka i vo vyšších polohách. Rastie na svetlých okrajoch listnatých lesov, v luhoch, krovinách aj sadoch. Obľubuje vlhké hlinité pôdy na zásaditom aj kyslom podklade. V teplejších častiach Slovenska jeho výskyt kulminuje spravidla v druhej polovici apríla, v chladnejších oblastiach až v polovici mája. Pre smrčky je príznačné, že sa na rovnakom mieste zjavujú po mnoho rokov. Rastová perióda však zvyčajne trvá len dva týždne a bohatšie náleziská bývajú obmedzené na veľmi malé izolované plochy. Smrčky už v stredoveku boli pevnou zložkou stravy našich predkov. Veľmi ich obľubovali aj v šľachtických kuchyniach. Súčasťou viacerých súpisov poddanských povinností bol aj zber smrčkov pre potrebu zemepánov. Výborné chuťové vlastnosti majú totiž nielen začerstva ale aj v sušenom stave. Náramkovka cisárska (Catathelasma imperiale) - patrí medzi huby, ktoré boli na území Slovenska v minulosti hojné a predávali sa vo veľkých množstvách na trhoch. Pre jej pevnú, bielu a aromatickú dužinu, ktorá len zriedka býva napadnutá larvami hmyzu bola medzi praktickými hubármi veľmi obľúbená a často ju stavali na roveň "dubákom". Dnes sa táto huba z našich lesov stráca alarmujúcim tempom. Pravidelne ju nachádzame len na niektorých lokalitách na Orave, v Liptovskej kotline a Spišskej Magure. Náramkovka cisárska sa vyskytuje roztrúsene v celom miernom pásme severnej pologule a vo väčšine štátov severnej a strednej Európy, nikde však nie je hojná. Rastie v horských ihličnatých lesoch, najmä na vápencovom podklade, kde tvorí mykorízu so smrekom a pravdepodobne aj s borovicou a borievkou. Známky platia v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 17. 9. 1997 až do odvolania.

Zobraziť menej

Podobné produkty

  • Stránka z 24
  • Stránka z 24
Pripojte sa k nám na facebooku