Rukopis Bratislavského misála VI mal podľa opisu kanonika Nándora Knauza ešte v 2. polovici 19. storočia 310 pergamenových listov (fólií). Dodnes sa z neho v Mestskom múzeu v Bratislave, či Archíve mesta Bratislava zachovali iba zlomky s niekoľkými figurálnymi miniatúrami (napr. postavou Kráľa Dávida) alebo iniciálami s okrajovou výzdobou. Len nedávno sa v Szépművészeti múzeu v Budapešti podarilo identifikovať ďalšiu súčasť tohto kódexu – celostranovú miniatúru tzv. Kánonového ukrižovania. Knauz publikoval roku 1870 aj jeden zápis z dnes tiež už nezvestného listu, podľa ktorého rukopis v roku 1403 dokončil bratislavský kanonik Michal z Trnavy.

Iniciála T- e igitur na fóliu 7r zvýrazňuje začiatok najdôležitejšej liturgickej časti misála – kánonu. Témou orámovanej miniatúry je polpostava Bolestného Krista so skríženými rukami pred bruchom, stojac v hrobe – tzv. Imago pietatis. Na rukách a v boku sú zvýraznené krvácajúce rany. Tri klince, knuta a bič, ale vlastne i tumba hrobu obsah iniciály rozširujú o motív nástrojov Kristovho umučenia – Arma Christi. Kým z písmena T je za jeho figúrou vidieť len belasé horné rameno (zároveň akoby náznak kríža), zvyšok nadpisu je starostlivo namaľovaný zlatým písmom zvisle vedľa miniatúry.

Ďalšia výzdoba pozostáva z pestrých, tenkou linkou kontúrovaných listov akantu na vnútornom okraji strany. Podľa podoby tohto dekoru, ale aj porovnaním spomínanej miniatúry z Budapešti sa dá usudzovať, že iluminátor misála sa inšpiroval pražskými rukopismi kráľa Václava IV., najmä jeho Bibliou (iluminátor Frána, okolo roku 1390). Vplyv českého umenia tohto obdobia bol veľmi dôležitý v celej Strednej Európe a aj v knižnici bratislavskej kapituly sa dá nájsť viacero takto orientovaných iluminácií. Na druhej strane však jej relatívne bohatá knižnica a blízkosť viedenských iluminátorských ateliérov naznačujú aj možnosť pôsobenia samostatných maliarskych dielní priamo v Bratislave.

Mgr. Dušan Buran