Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí (1826), ktorých autorom je významný spisovateľ a slavista Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861), patria k priekopníckym dielam európskej slavistiky. Táto kniha vznikla počas Šafárikovho pobytu v Novom Sade a vyšla s podporou Martina Hamuljaka (1789 – 1859) v Budíne v nemeckom jazyku. Komparatívnou metódou je tu spracovaný vývin jazykov a literatúr slovanských národov od najstarších čias až po vtedajšiu prítomnosť. Autor pri koncipovaní diela vychádzal z teórií nemeckého filozofa Johanna Gottfrieda Herdera (1744 – 1803), ktorý prikladal veľký význam myšlienkam o jazykovej a národnej rozmanitosti. Vzniku knihy predchádzal rozsiahly archívny výskum, štúdium prameňov a vedeckej literatúry k slovanskej problematike. Kniha sa člení na rozsiahly úvod a dve časti. V prvej sa autor venuje jazykom a literatúram juhovýchodných Slovanov a v druhej jazykom a literatúram severozápadných Slovanov. Do druhej časti začlenil ako samostatnú kapitolu osobitné Dejiny jazyka a literatúry Slovákov, čím slovenčinu postavil na roveň s ostatnými slovanskými jazykmi. Slovákov charakterizuje ako „dôstojných potomkov karpatských a podunajských Praslovanov,“ ktorí si „zasluhujú v mnohom ohľade bližšiu pozornosť“. V tejto kapitole načrtol historický prehľad slovenských dejín, venuje sa aj geografickému rozšíreniu Slovákov v Uhorsku a ich konfesionálnej štruktúre. Osobitné podkapitoly venuje charakteristike slovenského jazyka a dejinám slovenskej literatúry od počiatkov až po vtedajšiu súčasnosť. Slovenskú literatúru reflektuje ako autonómny celok a vyčleňuje ju zo širšieho česko-slovenského i slovanského celku ako samostatnú entitu. Šafárik bol prvým slavistom, ktorý vnímal slovanské jazyky a literatúry ako vnútorne diferencovaný celok. Týmto dielom položil nielen základy ďalšieho systematického a porovnávacieho skúmania slovanských jazykov a literatúr, ale svojimi myšlienkami o spätosti charakteru národa s literatúrou a jazykom ako atribútmi samostatného kultúrneho a spoločenského života výrazne stimuloval národné povedomie a predznamenal uvažovanie o dejinách jazyka a literatúry v nasledujúcich obdobiach. 

Prof. PhDr. Miloslav Vojtech, PhD.