Rozhlas patrí už celé storočie k najvýznamnejším médiám na Slovensku. Je zdrojom informácií, kultúry, vzdelávania i zábavy a zároveň významným nositeľom národnej identity a kolektívnej pamäti. Počas desaťročí sprevádzal poslucháčov dôležitými historickými udalosťami, zachytával spoločenské zmeny a vytváral priestor pre slobodnú výmenu informácií, umenie i verejnú diskusiu.

     Začiatok pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku sa viaže k 3. augustu 1926, keď sa z Bratislavy prvýkrát ozvalo vysielanie spoločnosti Radiojournal. Prvé štúdio vzniklo v provizórnych priestoroch na dnešnej Grösslingovej ulici a vysielanie spočiatku prebiehalo len niekoľko hodín týždenne. Rozhlas si však rýchlo získal popularitu a stal sa neoddeliteľnou súčasťou každodenného života obyvateľov Slovenska.

     Počas celej svojej existencie zohrával rozhlas významnú úlohu pri informovaní verejnosti o kľúčových udalostiach moderných dejín. Významne sa zapísal do obdobia Slovenského národného povstania, sprevádzal poslucháčov počas dramatických udalostí 20. storočia a po roku 1989 sa stal jedným zo symbolov obnovenej slobody slova a demokratickej spoločnosti. Prostredníctvom spravodajstva, publicistiky, rozhlasovej hry, hudobných relácií či priamych prenosov významne prispel k rozvoju slovenskej kultúry, jazyka a národného povedomia.

     Motívom poštovej známky je budova Slovenského rozhlasu v Bratislave, jedna z najvýraznejších ikon modernej slovenskej architektúry. Stavba v tvare obrátenej pyramídy vznikla podľa návrhu architektov Štefana Svetka, Štefana Ďurkoviča a Barnabáša Kisslinga.  Jej výstavba prebiehala v rokoch 1967 až 1983 a postupne sa stala symbolom rozhlasového vysielania na Slovensku. Originálne architektonické riešenie, technická výnimočnosť a kultúrny význam zaradili budovu medzi najcennejšie stavby povojnovej architektúry     na Slovensku. Od roku 2017 je národnou kultúrnou pamiatkou.

Zuzana Vicelová

 vedúca Odboru komunikácie STVR