V období neskorej doby laténskej v 1. storočí pred Kr. sa nachádzala na bratislavskom hradnom vrchu akropola keltského oppida. Archeologický výskum v rokoch 2008 – 2014 priniesol objav vzácnych keltsko-rímskych architektúr, postavených pre keltskú nobilitu. Priamo pod nádvorím paláca bola objavená dlažba neskoro-republikánskeho typu tzv. opus signinum  s motívom kvetinového koberca. Podobné typy dlažieb poznáme z tohto obdobia iba z oblasti Stredomoria. Na severnej terase hradu a pod Zimnou jazdiarňou z 18. storočia sa našlo celkovo sedem keltsko-rímskych stavieb. Dnes sú tri z týchto stavieb a dlažba opus signinum zakonzervované a prezentované in situ.

     Rímska stavba I, ktorá unikla len zázrakom stavebnej činnosti na hrade v 15. storočí, sa nachádza pod Zimnou jazdiarňou. V roku 2009 došlo k vzácnemu objavu, priamo na dlažbe objektu sa našiel poklad 22 keltských zlatých statérov a strieborných mincí s nápismi Biatec a Nonnos. Zlatá minca s nápisom NONNOS sa našla po prvýkrát. Poklad ležal pravdepodobne v sklenej helenistickej nádobke, ktorej črepy ležali medzi mincami. V blízkosti mincí sa nachádzala aj rímska bronzová pečatná schránka typu Alésia, ktorou sa  zabezpečovala preprava písomných správ. Originálne nálezy je možné vidieť v expozícii Kelti z Bratislavy na bratislavskom hrade, kópie v expozícii „BIATEC:  Keltská mincovňa“ v priestoroch Galérie mesta Bratislavy na Panskej 19. 

     Najlepšie zachovaná z celkove siedmich stavieb, je Rímska stavba II, pravdepodobne dom obchodníka so vzácnym tovarom. Okrem keltskej keramiky a  drobných kovových ozdobných predmetov sa tu našiel importovaný tovar: rímske amfory na víno a olej, mosadzný 12 kg ingot, bronzový zvonec, sklo, zlaté fólie, baltský jantár, mince a mnohé iné. Víno a olivový olej sa dovážal v amforách priamo z Itálie a Stredomoria.  Pri západnom bastióne hradu bola objavená mohutná pravouhlá Rímska stavba VII pozostávajúca zo 17 m dlhých múrov a dvoch masívnych pilierov. Táto slúžila pravdepodobne ako sklad vzácneho tovaru. Jej zakonzervované zvyšky je možné vidieť vo foyeri  pred Zimnou jazdiarňou.

     Keltská spoločenská elita bola vychádzajúc z týchto nálezov romanizovaná už v období 1. storočia pred Kr. Tento poznatok stavia územie Bratislavy a jej širokého zázemia do centra záujmu Rímskej ríše v období, keď ešte neexistovali hranice Limes Romanus na Dunaji. Nálezy zlatých a strieborných mincí, vínnych amfor, jantáru a iných predmetov svedčia o luxusnom spôsobe života na keltskej akropole. Kamenné architektúry objavené na Bratislavskom hrade boli postavené rímskymi staviteľmi pravdepodobne v rozmedzí rokov 50/40 – 30/20 pred Kr. Ich existencia netrvala dlho. Definitívny zánik keltského oppida súvisel zrejme až s nájazdmi Germánov zo severu niekedy na prelome letopočtov.

PhDr. Margaréta Musilová