Slovenský spisovateľ – básnik a prozaik, prekladateľ z ruštiny, civilnými povolaniami advokát a štátny úradník, Janko Jesenský, pochádzal z národne orientovanej zemianskej rodiny. Maturoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku, právo absolvoval na Právnickej akadémii v Prešove, titul doktora práv získal na univerzite v Kluži. Ako koncipient pôsobil u viacerých národne uvedomelých advokátov, vlastnú kanceláriu prevádzkoval od roku 1906 v Bánovciach nad Bebravou. Počas štúdií viedol bohémsky život vrátane hájenia vlastnej cti súbojom na šable. V roku 1909 uzatvoril manželstvo s Annou Bottovou, dcérou slovenského advokáta a historika Júliusa Botta.

     Jesenský musel ako pansláv hneď v roku 1914 narukovať, v roku 1915 bol odvelený na ruský front, kde sa mu podarilo prejsť do zajatia. Po vstupe do československých légií zvyšok vojny prežil v službe „perom“ – redigoval legionársku tlač a sám do nej i prispieval. Po návrate domov vstúpil do štátnych služieb. Postupne zastával posty župana v Rimavskej Sobote a v Nitre, po zmene organizácie štátnej správy prešiel na Krajinský úrad v Bratislave, kde pôsobil najskôr ako štátny radca, potom do roku 1935 ako jeden z jeho dvoch viceprezidentov. V rokoch 1930 až 1939 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov.

     Veľký ohlas zaznamenali jeho krátke prózy čerpajúce z prostredia malomesta i autoreflexívna ľúbostná lyrika, ktorá patrí do básnickej moderny. Súčasťou literárneho kánonu sa stal aj jeho dvojdielny román Demokrati, v ktorom satiricky zobrazil súdobé spoločenské a politické pomery. Počas druhej svetovej vojny sa takmer odmlčal. Ako zarytý čechoslovakista bol v názorovej opozícii ľudáckemu režimu a jeho reflexívna a politicko-satirická poézia z tohto obdobia vyšla až po druhej svetovej vojne. V roku 1945 bol ako prvý Slovák vymenovaný za národného umelca.

PhDr. Daniel Hupko, PhD