Biele Karpaty, tvoriace hranicu medzi Moravou a Slovenskom, boli vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť v roku 1979. Vďaka dlhodobému harmonickému súžitiu človeka s prírodou je tunajšia krajina pestrou mozaikou lúk, pasienkov, sídiel, lesov, polí, medzí, sadov, mokradí. Zachovanie mnohých prírodných bohatstiev, napríklad rozmanitých orchideových lúk so stovkami druhov rastlín a tisícmi druhov drobného hmyzu, je priamo podmienené prítomnosťou človeka – hospodára.
Ako námet pre poštovú známku pripomínajúcu 40. výročie vzniku CHKO bola zvolená hruška, stojaca osamotene v prekrásnej bielokarpatskej krajine pod Vršatcom. Vyobrazená je mohutná plánka a plody odrody Pastornica.
Hruška je dobre známy ovocný strom, odnepamäti hojne pestovaný v stovkách odrôd a kultivarov. Majestátne hrušky sú po stáročia neodmysliteľnou súčasťou bielokarpatskej krajiny a zasluhujú si pozornosť, ochranu a starostlivosť. V Bielych Karpatoch možno nájsť viac ako sto kultúrnych odrôd hrušiek s mnohorakým spôsobom využitia. Viaceré z nich sú miestne, krajové sorty. Extenzívne vysokokmenné kosené ovocné sady predstavujú mimoriadne druhovo pestré biotopy s častým výskytom chránených druhov rastlín i živočíchov. Solitérne stojace jedince ovocných stromov, obvykle plánky, hostia v  korunách mnohé druhy vtáctva, hmyzu, či vzácnych lišajníkov, rastúcich na ich kôre, a to aj dlho po svojom prirodzenom odumretí. Práve na prirodzene silne rastúce semenáče hrušiek a jabloní – plánky – štepili generácie našich predkov kultúrne odrody. Toto prírodné aj kultúrne dedičstvo však postupne z krajiny mizne. Sortiment v súčasnosti pestovaného ovocia sa zužuje, niektoré z odrôd prežívajú na posledných starých stromoch. Záchrana regionálneho ovocného genofondu v celej jeho pestrosti je jedným z dlhodobých cieľov Chránenej krajinnej oblasti.

Sylva Mertanová