Motív použitý na emisnú známku predstavuje vzácny textilný artefakt používaný na liturgické obrady v rímskokatolíckej cirkvi – kazulu, čiže vrchný liturgický odev určený pre kňaza slúžiaceho obrad bohoslužby. Pochádza z majetku Spišského rímskokatolíckeho biskupstva v Spišskom Podhradí a bol vyrobený približne okolo polovice 15. storočia.
Kazula reprezentuje vzácny príklad používania luxusných talianskych hodvábnych zamatov na území Slovenska, v tomto prípade strihaného a razeného zamatu pretkávaného kovovými niťami. Kazula je mimoriadna aj dorzálnym vyšitým krížom. Napriek redukcii je výšivka vzácnym dokladom použitia techniky maľby ihlou rozštiepeným stehom. Prítomnosť tohto stehu umožňuje datovať výšivku do polovice 15. storočia. Výšivka mohla byť zhotovená na území Slovenska, prípadne v širšom stredoeurópskom priestore. Modeláciu tvarov postáv a zvýraznenie doplnkov okrem striedania stehov z farebných hodvábnych nití dotvára aj použitie kovových nití, ktoré sú aplikované na viacerých miestach výjavov.
V centrálnej časti kríža sa nachádza Madona apokalyptického typu „Virgo in sole“ – Žena odetá slnkom. Pod postavou Madony je svätec – biskup (sv. Mikuláš?), zo spodnej mužskej postavy je však viditeľná iba hlava a časť atribútu – kríža v tvare X, ktorý pôvodnú figúru dovoľuje identifikovať ako sv. Ondreja. V ramenách dorzálneho kríža sa nachádzajú hlavy svätíc. Ide o sv. Dorotu (s košíkom) a sv. Apolóniu (s kliešťami), obe stvárnené v dvoch variáciách jednej predlohy. Zrkadlovo komponované polpostavy (pôvodne však išlo o celé figúry), ktoré boli pri reštaurovaní kazuly upravené do žiadaného tvaru, sa líšia iba detailmi, napr. odlišnou farebnosťou nimbu (na ľavej strane zelený, na pravej červený).
                                                                                                                                                                                            Eva Hasalová