Maliar, sochár, fotograf, prírodovedec a vynálezca Jozef Božetech Klemens (1817, Liptovský Mikuláš – 1883, Viedeň) bol všestrannou osobnosťou so širokým spektrom záujmov. Vďaka podpore liptovského kníhkupca a šíriteľa slovenskej a českej kultúry Gašpara Fejérpataky-Belopotockého (1794 – 1874) odišiel v roku 1837 študovať do Prahy na Akadémiu výtvarných umení. Najprv bol prijatý na skúšobné obdobie a od roku 1838 do roku 1843 ako riadny študent. Začal v ateliéri predstaviteľa nazarénskej maľby Františka Tkadlíka a od roku 1840 pokračoval u Christiana Rubena. Počas pražského pôsobenia sa dostal do okruhu českých vlastencov sústredených okolo osobnosti dr. Karla Slavoja Amerlinga a pôsobil aj v jeho vzdelávacom inštitúte Budeč. Venoval sa portrétom a stal sa jedným z prvých priekopníkov dagerotypie. V roku 1842 si otvoril prvý dagerotypický ateliér v Československu, ktorý bol ale pre finančné problémy nútený čoskoro zavrieť. V tomto ateliéri, ktorý Klemens s Amerlingom nazvali „světloobrazárna“, používali tzv. Petzvalov objektív. Od roku 1843 Klemens pôsobil na Orave a Šariši a v roku 1846 sa vrátil naspäť do Prahy, kde pokračoval vo vzdelávaní. V tom istom roku zložil učiteľské skúšky z prírodných vied, češtiny a z nemčiny pre gymnáziá, v rokoch 1855 – 1856 pre vyššie reálky. Stal sa aktívnym v rámci spolku Tatrín. Od polovice 40. rokov sa Klemens aktívne zapájal aj do obrodeneckých aktivít na Slovensku. Podobne ako Peter Michal Bohúň portrétoval viacerých národovcov. Po roku 1850 pôsobil s malou prestávkou v Belehrade, a následne sa venoval pedagogickej činnosti najprv od roku 1856 v Žiline, a neskôr od roku 1863 v Banskej Bystrici. Venoval sa portrétnej tvorbe a prijímal aj objednávky na oltárne obrazy. Klemens patril k vyhľadávaným autorom portrétov, prvé vyhotovil ešte počas svojho pražského pôsobenia. Zachytil i viacero predstaviteľov slovenského národného hnutia, ako aj predstaviteľov uhorských šľachtických a meštianskych rodín. Vychádzal z biedermeieru, ktorý postupne transformoval do realistickej podoby. V neskoršom období pomerne často využíval dagerotypie ako vzor pre maľovanie podobizní svojich klientov. Počas pôsobenia v Žiline a Banskej Bystrici sa venoval aj tvorbe oltárnych obrazov, kde vychádzal z nazarénskej tradície, ktorú mal možnosť spoznať počas štúdia na pražskej akadémii. Motívom známky je Klemensovo dielo Portrét pani Juppovej (1845) a prítlače na FDC dielo Vykorenený strom (1860 – 1870), obidva zo zbierky Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
                                                                                                                    
                                                                                                                                                                      Mgr. Katarína Beňová, PhD.