Karol Ondreička sa vo svojej tvorbe veľmi často venoval téme Madony s dieťaťom. Azda žiadny iný slovenský umelec v prvej polovici 20. storočia ju nestvárnil s toľkou variačnou vynaliezavosťou ako on. Už prvá z radu, Madona slovenských hôr (1928) spôsobila v slovenskej kultúrnej verejnosti rozruch. Ondreičkovi sa totiž podarilo spojiť tradičnú tému kresťanskej ikonografie s typicky slovenskou horskou krajinou, kde sa pod dohľadom pastierom pasú stáda oviec a v pozadí sem-tam vidno božie muky alebo kríže Kalvárie.
Na tento, dnes už stratený obraz nadviazali v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia ďalšie početné varianty − autor v nich umiestnil Pannu Máriu s Ježiškom, namaľovaných v štýle gotického krásneho slohu alebo raného quattrocenta do prostredia hôr, niekedy priamo doprostred lesa, medzi pastierov, drevorubačov, dokonca aj horolezcov. Inokedy Madonu obliekol do ľudových krojov z konkrétnych slovenských lokalít.
Horská Madona z roku 1939 svojím poňatím zjavne nadväzuje na svoju slávnu predchodkyňu, akoby bola prenesená z oltárnych obrazov 14. − 15. storočia na pastvinu v podhorskej krajine. Prijíma hold mladého manželského páru, ktorý prináša symbolického „obetného baránka“, ale iná ovečka z ich stáda olizuje Ježiškovi holé kolená. V popredí sa vyníma košík čerstvo natrhaných lesných jahôd. Karol Ondreička volil ikonografické prostriedky tak, aby zvýraznil intimitu, prostú domáckosť „svätého obrázku“.
Téma Madony s dieťaťom sa prirodzene iba voľne spája so sviatkom Božieho narodenia. Jednoznačne vianočný motív ale prináša grafický exlibris, Božie dieťa roztvára náruč, aby prijalo svoju matku alebo celý svet. Vznáša sa nad snehom pokrytou slovenskou krajinu na obláčiku, z ktorého možno ešte opäť zasneží.
                                                                                                                                                                                      Aurel Hrabušický