Z našich cicavcov je najdokonalejšie prispôsobená na život vo vode. Má štíhle, ale statné telo, je veľmi pohyblivá, neúnavná a hravá. Dospelá vydra váži 5 až 8 kg, dĺžka tela je 570 – 800 mm, dĺžka chvosta 270 – 500 mm. Má nápadné dlhé telo na nízkych silných nohách, hlavu s malými ušami a dlhý chvost. Medzi prstami nôh má plávacie blany, po bokoch papule hmatové chlpy a celé telo má pokryté hustou a jemnou srsťou. Celkové sfarbenie je hnedé, iba na spodnej časti krku belavé. Vydra je aktívna najmä v noci. Dožíva sa približne 15 rokov. Má 1 – 5 mláďat. Prvých šesť týždňov sú mláďatá úplne bezmocné. Práve narodené mláďa vydry je slepé a neosrstené, meria 12 cm a váži 60 gramov. Mláďatá sa učia plávať až v 12 týždňoch, keď im narastie prvá srsť odolná voči premočeniu. Prežívajú a rastú len vďaka materskému mlieku. Samec sa na výchove a kŕmení potomstva nepodieľa. Jednoročné jedince sú už úplne sebestačné. Pohlavná dospelosť: v 2 – 3 rokoch. Jej životným prostredím sú brehy tečúcich i stojatých vôd. Živí sa rybami, rakmi, ondatrami, žabami, hlodavcami a niekedy sa uspokojí aj s hmyzom. Dlhé a pevné chlpy vydrieho kožucha sú dôkladne premastené, a preto odpudzujú vodu. Srsť vydry je natoľko účinnou ochranou pred vodou, že koža vydry sa nikdy nenamočí. Vydra dokáže pod vodou preplávať až 400 metrov bez toho, aby sa musela nadýchnuť – pod vodou vydrží až 6 minút. Na krátke vzdialenosti pritom dosahuje rýchlosť od 12 do 16 km za hodinu.
Ide o druh, ktorý bol vďaka intenzívnemu lovu pre kožušinu a znečisteniu takmer vyhubený. Negatívne jeho počet ovplyvnilo aj regulovanie brehov vodných tokov a výstavba ciest cez jej teritóriá (veľké množstvo týchto živočíchov zahynulo pod kolesami áut).
Vydra je zákonom chránený druh a vyskytuje sa aj v horskom Vydrovskom potoku pri Čiernom Balogu.
                                                                                                                                                                  VYDRA, Vidiecka rozvojová aktivita