Mauzóleum neďaleko hradu Krásna Hôrka dal postaviť gróf Dionýz Andráši pre svoju manželku Františku Hablavcovú, opernú speváčku, do ktorej sa zamiloval vo Viedni. Nemala „modrú krv“, tak sa zosobášili tajne. Žili v Döblingu a Mníchove. Otec ho vydedil. Pred smrťou to zmenil, ale Dionýz sa už nevrátil. Správou majetkov poveril kamaráta. Po Františkinej smrti sa rozhodol nepochovať ju do rodovej hrobky. Stavbu mauzólea začal 22. 3. 1903, vysvätené bolo 26. 10. 1904. Pod jeho vzhľad sa podpísali mladí mníchovskí umelci. Architekt Richard Berndl vytvoril koncepciu kombináciou prvkov práve modernej secesie a klasických odkazov neskoro antického a ranokresťanského umenia. Strohý exteriér blízky Teodorichovmu mauzóleu v Ravenne dal do kontrastu s výpravnosťou interiéru inšpirovaného ďalšími podobnými stavbami z 5. a 6. storočia. Mauzóleum z bieleho pieskovca budí dojem oktogónu skosenými hranami štvorcovým pôdorysom. Pred vstupom je v dlažbe slovo pax (pokoj), zo strán sochy cherubínov. Na bronzových dverách sú levie hlavy s kruhovými klopadlami, nad nimi reliéf s erbom, orlami a géniami s fakľami a Dionýzovo motto Non videri sed esse (Nie zdať sa, ale byť). Interiér hrá zlatými mozaikami a farebnými mramormi z rôznych kútov sveta. Sú tam latinské úslovia, ornamenty, symboly evanjelistov a na kupole s laternou dvanásť anjelov držiacich kresťanské symboly – dielo Karla Throlla a Simona Theodora Raueckera. Achátom prekryté okná tlmia prenikajúce svetlo. Mramorové sarkofágy od Maxa Fricka a Karla Hubera zdobia erby, rastliny, zvieratá, anjeli a portréty Františky a Dionýza, ktorého tu pochovali v roku 1914. Na oltári sv. Františky Rímskej je mozaikový obraz svätice dovezený z Florencie a práce zlatníka Adolfa Mayerhofera, okrem iných bronzové obrazy serafínov. Mauzóleum nemá v strednej Európe obdobu.

PhDr. Marta Herucová, PhD.