Martin Martinček patrí medzi najvýznamnejšie postavy slovenskej fotografie 20. storočia. Bol jediným slovenským fotografom, ktorý vytvoril diela prvoradého významu v oblasti výtvarnej aj dokumentárnej fotografie.
Narodil sa 30. januára 1913 v Liptovskom Petre. Vyštudoval práva na Univerzite Komenského v Bratislave (1937), pôsobil ako advokát a neskôr ako sudca. Počas oslobodzovania Československa v r. 1945 pomáhal vytvárať nové orgány štátnej správy, po vojne pôsobil  na Povereníctve financií a potom ako prezidiálny šéf Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Po februári 1948 čelil nespravodlivým obvineniam, krátko bol uväznený a v r. 1951 spolu s manželkou maliarkou Ester Fridrichovou- Martinčekovou bol nútene vysťahovaný z Bratislavy. Usadil sa v rodnom Liptove, spočiatku pracoval ako robotník a až v 2. polovici 50. rokov sa dostal k intenzívnejšiemu fotografovaniu.  Veľmi rýchlo však dosiahol uznanie a už od roku 1961 pôsobil ako fotograf v slobodnom povolaní.
Od začiatku 60. rokov v početných fotografických cykloch a neskôr aj v publikáciách uskutočňoval svoj základný zámer – chcel vytvoriť „výtvarný slovník liptovskej krajiny“.  Fotografoval v pomerne obmedzenom okruhu, nevzdialil sa z Liptova, ale postupne stvárnil krajinu a jej obyvateľov univerzálnym spôsobom, na rôznych vizuálnych úrovniach. Vo svojich fotografiách oduševňoval neživú prírodu – v detailoch spíleného dreva, tečúcej vody, v blate aj v ľade nachádzal magické, antropomorfné obrazy. V početných záberoch, pripomínajúcich sochárske reliéfy, zachytil aj podobu liptovskej krajiny, poznačenej ľudskou prácou, typické, vtedy ešte väčšinou drevené obydlia, pracovné nástroje a predovšetkým ľudí, ktorí nijako nepripomínali vtedajších „budovateľov socializmu“, ba práve naopak, stelesňovali skôr základné ľudské aj duchovné, či kresťanské hodnoty, ktoré sa vtedy ocitli v ohrození. Vďaka tomu vznikla „zvláštna symbióza krajiny a ľudí, vzácna rudimentárna jednota štýlu, osobitný mýtus, na ktorý rezonujeme“ (Milan Rúfus).
M. Martinček bol držiteľom viacerých cien a vyznamenaní,  o. i. bol prvým slovenským fotografom, ktorý získal štátne profesijné ocenenie – titul zaslúžilého umelca. Zomrel  1.mája 2004 v Liptovskom Mikuláši.
                                                                                                                                                   Aurel Hrabušický