Vrcholné obdobie poštovej automobilovej dopravy v medzivojnovom Československu nastalo v 20. rokoch 20. storočia. Zo začiatku sa na jej budovaní v novej samostatnej republike podieľali aj automobily získané z inventára porazenej rakúsko-uhorskej armády. Od mája 1919 sa podarilo uviesť do činnosti tiež niektoré autobusové linky z obdobia Rakúsko-Uhorska a postupne vznikali nové, zodpovedajúce hospodárskym a verejným potrebám mladého štátu.  Zvyšoval sa počet poštových vozidiel a predlžovali sa trate, na ktorých jazdili. V roku 1927 československá poštová automobilová doprava disponovala 326 vozidlami a 2 650 kilometrami tratí, čo bolo približne desaťkrát viac ako v roku 1919. Taký rýchly pozitívny vývoj bol možný najmä vďaka reorganizácii poštovej dopravy.  V januári 1925 bola zriadená Správa poštovej automobilovej dopravy a po celej republike podľa potreby vznikali stanice poštovej autodopravy, ktoré zabezpečovali vlastnú prevádzku poštovej dopravy. Vozový park tvorili takmer výhradne výrobky domáceho automobilového priemyslu, hlavne značky Praga a Laurin & Klement   (resp. Škoda,  keďže  od roku 1925 automobilku prevzal plzeňský koncern).
Autobus zobrazený na poštovej známke bol vyrábaný na podvozku Škoda 125 a  disponoval štvortaktným, zápalovým, kvapalinou chladeným štvorvalcovým motorom s obsahom 1944 cm3, ktorý mal výkon 30 koní. Motor bol umiestnený za prednou nápravou a prevodovka vozidla bola štvorstupňová. Autobus mohol ísť rýchlosťou najviac 60 km za hodinu a pri jazde spotreboval okolo 10 - 15 litrov benzínu na 100 km. Karosériu autobusu vyrobili v známej  firme Sodomka vo Vysokom Mýte. Firma Sodomka zaradila výrobu autobusov do svojho programu v roku 1928 a vôbec prvý autobus vyrobený v tejto firme bol zhotovený práve na podvozku Škoda 125. Do roku 1933 vyrobili asi 35 autobusov  vo viacerých modifikáciách, napríklad aj ako hasičský autobus alebo výletný voz s otvorenou strechou pre hostí kúpeľných miest. Na FDC je vyobrazený poštový doručovateľ v dobovej poštárskej rovnošate, s odchádzajúcim autobusom Škoda 125 v pozadí.                                                                                                                                                         
                                                                                                                                            Mgr. Leo Lichvár