Vianoce sú kresťanským sviatkom vtelenia a narodenia Ježiša Krista. Vianočné obdobie trvá od večerných bohoslužieb sviatku Narodenia Pána až do nedele po sviatku Zjavenia Pána (ľudovo Traja králi). Tento sviatok sa prekrýva s tradičným dátumom zimného slnovratu, ktorý bol sviatkom znovuzrodenia slnka. Pôvodne sa slávil iba Prvý sviatok vianočný (podľa gregoriánskeho kalendára 25. december). Od reformácie sa Vianoce začali sláviť už deň vopred, na Štedrý večer (24. decembra).  V pravoslávnej cirkvi sa Vianoce slávia podľa juliánskeho kalendára – 7. januára.
Slovenské slovo Vianoce môže súvisieť s nemeckým Weihnachten (Zasvätené noci) alebo talianským via (di)nozze, čo doslovne znamená „svadobná cesta“, pretože k narodeniu Ježiša Krista došlo na ceste do Betlehema.
Zvyk rozdávania darčekov počas Vianoc je doložený v protestantskom prostredí od 16. storočia. V katolíckych rodinách sa však darčeky rozdávali už na sviatok sv. Mikuláša. Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patrí vianočná divadelná hra (od 11. storočia), stavanie jasličiek (od 13. storočia), adventný veniec a vyzdobený vianočný stromček (od 19. storočia). Známy rajský strom, ktorý pôvodne predstavoval v strede javiska postavený stromček ovešaný ovocím, sa neskôr stal symbolom Vianoc. Rozžaté sviečky na vianočnom stromčeku symbolizujú svetlo, ktoré prišlo na svet, aby zahnalo tmu. Príchod Spasiteľa sa už tradične slávi bohatou hostinou, ktorou sa skončí obdobie pôstu. Podľa ponaučenia gazdiniek z 19. storočia sa na Štedrý večer „patrí jesť mäso beznohé, na Kristovo narodenie dvojnohé a na deň svätého Štefana štvornohé. Má to byť ryba, vták a domáce či divé  zviera. Jedno mäso má byť vyprážané, druhé pečené, tretie varené alebo dusené.“ Pre vianočné obdobie je tiež typické pečenie drobného voňavého pečiva, vianočky, makovníkov, orechovníkov a medovníkov.                 

Mgr. Tatiana Podolinská, PhD.

Známky sú obohatené vôňou škorice. Kresba na FDC znázorňuje medovníkový zvonček so stuhou.