Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Slovenskom raji v spišsko-gemerskom krase, v katastri mesta Dobšiná. Vchod do jaskyne  leží v nadmorskej výške 969 m, v severozápadnom svahu masívu Duča v blízkosti osady Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Objavil ju 15. júna 1870 Eugen Ruffiny v doprovode Gustáva Langa a Andreja Megu. Jaskyňu vytvorila rieka Hnilec pozdĺž tektonických porúch a medzivrstvových plôch vo svetlých druhohorných stredno-triasových vápencoch, ako súčasť väčšieho komplexu, tzv. Stratenskej jaskyne. Dobšinská jaskyňa vznikla asi pred 400-tisíc rokmi, keď sa mohutným rútením oddelila od toho systému. Vytvoril sa tak depresný tvar podzemných priestorov so stagnáciou studeného vzduchu, umožňujúci prirodzené zaľadnenie. Charakteristická je mohutným zaľadnením s výskytom podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Množstvo ľadu dosahuje 110 100 m3. Dĺžka jaskyne dosahuje 1388 metrov,  z toho je 495 metrov sprístupnených verejnosti.
Ústredným priestorom jaskyne je Veľká sieň. Na dĺžku dosahuje 72 metrov, šírku 36 – 42 metrov a výšku 9 – 11 metrov. Charakteristická je mohutným výskytom podlahového ľadu s hrúbkou takmer 27 metrov. Dominantou Veľkej siene a zároveň symbolom jaskyne je dutý ľadový stalagnát Studňa. V rokoch 1891 až 1946 sa využívala na príležitostné korčuľovanie. Jaskyňa predstavuje významné zimovisko viacerých druhov netopierov. Najpočetnejšie sa vyskytujú netopier fúzatý (Myotis mystacinus) a netopier Brandtov (Myotis brandtii).  
Sprístupnená je od roku 1871. Prvýkrát bola pokusne elektricky osvetlená 10. júla 1881, potom až do roku 1887 príležitostne a od roku 1887 je osvetlená stabilne. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najväčšie a najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, v roku 2000 sa stala súčasťou svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Na FDC je  znázornený jeden z mnohých stalagnátov vyskytujúcich sa v Dobšinskej ľadovej jaskyni.

Ing. Ľubomír Očkaik
ŠOP SR Správa slovenských jaskýň