Slovenská republika sa vstupom do EÚ zaviazala postupne prijímať legislatívne a ekonomické opatrenia smerujúce k vstupu do Hospodárskej a menovej únie a k zavedeniu spoločnej eurovej meny. V nadväznosti na splnenie štyroch konvergenčných, tzv. maastrichtských kritérií rozhodla Rada EÚ 8. júla 2008 s definitívnou platnosťou o zavedení spoločnej eurovej meny v Slovenskej republike od 1. januára 2009. Slovenská republika sa tak stala šestnástym členským štátom eurozóny, geografickej oblasti krajín EÚ, ktorých spoločnou menou je jedna z najsilnejších mien na svete - eurová mena. Doterajšie slovenské bankovky a mince boli nahradené eurobankovkami a euromincami, ktoré možno použiť ako platobný prostriedok v ktoromkoľvek štáte eurozóny. Eurobankovky v nominálnych hodnotách 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur majú spoločný dizajn pre všetky štáty eurozóny a sú na nich zobrazené architektonické motívy predstavujúce charakteristické prvky rôznych architektonických štýlov vo forme okien, brán a mostov. Mincová sústava euromincí pozostáva z ôsmych nominálnych hodnôt – 1, 2, 5, 10, 20 a 50 eurocentov, 1 euro a 2 eurá. Každý štát eurozóny vydáva euromince so spoločnou európskou stranou a charakteristickou vlastnou národnou stranou. Na slovenských eurominciach sú na národných stranách tri motívy: na 1, 2, a 5 centových eurominciach tatranský štít Kriváň, na 10, 20 a 50 centových eurominciach Bratislavský hrad a na 1 a 2 eurových minciach dvojkríž na trojvrší. Vstup do eurozóny predstavuje ďalšiu významnú etapu v ére samostatnej Slovenskej republiky, od ktorej odborná i laická verejnosť očakáva nielen zjednodušenie cestovania do zahraničia, ale predovšetkým ďalší hospodársky rast, zvyšovanie zamestnanosti a príjmov obyvateľov a tým aj ich životnej úrovne. Mgr. Marián Kmeť