Aurel Stodola sa narodil 10. 5. 1859 v Liptovskom Mikuláši. Už v školskom veku prejavoval technické nadanie, a tak po stredoškolských štúdiách na gymnáziách v Levoči a v Košiciach pokračoval na technike v Budapešti. Ako mimoriadne úspešný študent dostal štipendium a možnosť študovať na polytechnike v Zürichu. Štúdiá dokončil v r. 1884 na parížskej Sorbonne. Po krátkom pôsobení na Slovensku pracoval v niekoľkých strojárskych továrňach v Prahe. Ako vynikajúceho odborníka ho v r. 1892 vysoká škola technická v Zürichu pozvala na novozriadenú katedru stavby strojov, prednášal tu do r. 1929. V Zürichu Stodola strávil pol storočia priekopníckej inžinierskej práce, ktorá dosiahla svetové parametre. Jeho najväčšie úspechy boli v odbore stavby parných a plynových turbín. Stanovil podmienky pre ich stabilnú reguláciu a vypracoval nové výpočtové metódy parných turbín. Stodolove konštrukcie a výpočty dali základy tomuto odboru strojárstva a predurčili ich vývoj dopredu na mnoho rokov. Stodolovo základné dielo Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich výhľady ako strojov poháňaných tepelnou energiou) vyšlo v roku 1903. Bolo preložené do mnohých svetových jazykov a Stodola ho neustále rozširoval a doplňoval o nové poznatky. V Berlíne v roku 1922 vyšlo jeho ďalšie dielo Dampf und Gas Turbinen (Parné a plynové turbíny). Zásluhy Aurela Stodolu boli ocenené mnohými svetovými vedeckými a technickými spoločnosťami, univerzity v Petrohrade, Viedni a Budapešti sa ho snažili získať za profesora. Najvyššiu poctu dostal v r. 1940, keď mu Anglicko udelilo zlatú medailu Jamesa Watta. Zaoberal sa aj uplatnením techniky v zdravotníctve. Skonštruoval umelú ruku a jeho myšlienky sa ujali pri výrobe protéz. Aurel Stodola zomrel 25. 12. 1942 v Zürichu, od r. 1989 je pochovaný vo svojom rodnom meste. Uznaním jeho zásluh o techniku je zriadenie Plakety A. Stodolu, ktorú Slovenská akadémia vied udeľuje za zásluhy v technických vedách. Mgr. Ján Mička