Označenie T1 100 g zodpovedá tarife pre list 1. triedy do 100 g v tuzemskom styku. © Slovenská pošta, a . s., 2008 Najvýznamnejšia slovenská poetka prvej polovice 20. storočia, autorka kníh pre deti, prekladateľka. Narodila sa v rusofilsky orientovanej rodine turčianskeho šafraníka. Po gymnaziálnych štúdiách v Martine a Bratislave maturovala na bratislavskej obchodnej akadémii. Absolvovala tiež kurz francúzštiny na Sorbonne v Paríži. Pri liečbe pľúcnej choroby v Tatrách sa zoznámila s českým charizmatickým básnikom J. Wolkrom (1900 – 1924), ktorého osud i tvorba ovplyvnili jej básnické začiatky. Tu sa tiež zoznámila so svojím budúcim manželom MUDr. Pullmanom, s ktorým po svadbe žila na Štrbskom Plese až do manželovej smrti v r. 1956 a tiež v Tatrách pracovala ako úradníčka v prijímacej kancelárii sanatória v Novom Smokovci. Bola vynikajúcou lyžiarkou, v r. 1935 dokonca pôsobila na majstrovstvách sveta na Štrbskom Plese ako rozhodkyňa. Po manželovej smrti pracovala ako redaktorka v Martine a až do dôchodku vo vydavateľstve Mladé letá v Bratislave, kde aj zomrela. Pochovaná je však na Národnom cintoríne v Martine. Jej poézia je plná jemnosti, dievčenskej a ženskej krehkosti a nehy, časté sú aj ľúbostné a baladické motívy, spojené s obrazmi prírody, najmä tatranskej. V básnickej prvotine Dar (1928) dominuje slovo „láska“, v druhej knižke Červený mak (1932) už je to slovo „srdce“. Tretiu básnickú zbierku publikovala až po dlhej odmlke, vyrovnávala sa v nej so smrťou milovaného manžela – Smrť tvoju žijem (1966). Jej básne boli preložené do 9 jazykov, slovenskí skladatelia viaceré básne zhudobnili. Na FDC je motív stromu s korunou v tvare srdca, odrážajúci vrúcny básnický naturel poetky a na pečiatke motív holubice, symbolizujúci krehkosť a čistotu jej básnickej tvorby. PhDr. Jozef Špaček