© Slovenská pošta, a .s., 2007 Ján Želibský (1907 – 1997), maliar. Študoval na súkromnej škole G. Mallého v Bratislave (1924 – 1925), na Umeleckopriemyselnej škole u prof. A. Hoffbauera (1930 – 1933) a na Akadémii výtvarných umení u prof. V. Nowaka (1933 – 1936) v Prahe. V roku 1935 bol na trojmesačnom pobyte v Paríži, v rokoch 1936 – 1937 pracoval vo Výbore pre pomoc demokratickému Španielsku. Prvú samostatnú výstavu usporiadal vo výstavnej sieni Elánu v Prahe (1937). V rokoch 1938 – 1939 bol na jednoročnom štipendijnom pobyte na École des Beaux-Arts v Paríži, kde navštevoval ateliér prof. Sabatiena. Od roku 1938 sa stal členom Uměleckej besedy v Prahe, od roku 1945 člen Skupiny 29. augusta v Bratislave. Pedagogicky pôsobil ako profesor na AVU v Prahe, v rokoch 1946 - 1952 bol jej prorektorom. V pedagogickej činnosti pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1952 –1979) ako profesor a v rokoch 1952 – 1955 ako jej rektor. Zároveň viedol oddelenie figurálnej a krajinárskej tvorby. Začiatky jeho maliarskej a kresbovej tvorby vychádzajú z postimpresionizmu – poučenia P. Cézanna, z analýzy a syntézy predmetnej skutočnosti v tvarosloví a v ikonografii kubizmu, najmä v zátišiach (1934 – 1935). Od týchto diel, vytvorených počas štúdií, smeruje k zobrazeniu figurálneho motívu z mestského a vidieckeho prostredia. V roku 1936 vznikajú podnetné figurálne kompozície – Lucie, Svadba, reprodukované dielo Kytica chryzantém, v ktorých sa umelec sústredil na maliarske problémy svetla a farby v expresívnom vyjadrení. Počas vojny a krátko po jej skončení (1939 – 1949) rozvíja figurálne kompozície utečencov, vyhnancov, z umeleckého sveta divadla a koncertov. V povojnovom období sa vracia k vidieckej téme a civilistickému motívu mesta, ktoré sa preňho stali konštantné. Maliarsku a kresbovú tvorbu charakterizuje jasne definovaný tvar a expresívna farebnosť. Dielo Jána Želibského patrí k trvalým hodnotám slovenského výtvarného umenia. PhDr. Klára Kubíková